arsh w.s.r pile mass(hemorrhoid)along with modern correlation

Aparna89825 2 views 67 slides Aug 31, 2025
Slide 1
Slide 1 of 67
Slide 1
1
Slide 2
2
Slide 3
3
Slide 4
4
Slide 5
5
Slide 6
6
Slide 7
7
Slide 8
8
Slide 9
9
Slide 10
10
Slide 11
11
Slide 12
12
Slide 13
13
Slide 14
14
Slide 15
15
Slide 16
16
Slide 17
17
Slide 18
18
Slide 19
19
Slide 20
20
Slide 21
21
Slide 22
22
Slide 23
23
Slide 24
24
Slide 25
25
Slide 26
26
Slide 27
27
Slide 28
28
Slide 29
29
Slide 30
30
Slide 31
31
Slide 32
32
Slide 33
33
Slide 34
34
Slide 35
35
Slide 36
36
Slide 37
37
Slide 38
38
Slide 39
39
Slide 40
40
Slide 41
41
Slide 42
42
Slide 43
43
Slide 44
44
Slide 45
45
Slide 46
46
Slide 47
47
Slide 48
48
Slide 49
49
Slide 50
50
Slide 51
51
Slide 52
52
Slide 53
53
Slide 54
54
Slide 55
55
Slide 56
56
Slide 57
57
Slide 58
58
Slide 59
59
Slide 60
60
Slide 61
61
Slide 62
62
Slide 63
63
Slide 64
64
Slide 65
65
Slide 66
66
Slide 67
67

About This Presentation

it is a detailed ppt on arsha wsr pile mass including modern co relation also but mainly focussing on samhita knowledge of arsha in a precise form. acharya sushruta and acharya charak both views has been presented along with it's references. the topic has been explained in points and concise fo...


Slide Content

ARSH w.s.r to PILE MASS NAME-APARNA KUMARI ENROLLMENT NO.-08650859219 BATCH-2019-20

I would like to express my special thanks of gratitude to Dr. Manju Agarwal (HOD) and Dr. Mahesh Kumar for their guidance and support in completing my compilation. Signature of Faculty : Signature of HOD : DATE: SUBMITTED BY: Aparna Kumari ENROLLMENT NO. : 08650859219 ROLL NO.: 49 BATCH: 19-20 ACKNOWLEDGEMENT

Index(Arsh) Content Page no निरूक्ति 4 भेद 5 अधिष्ठान 6 सहज 7-8 ऊत्तरकालजानि - निदान सम्प्राप्ति पूर्वरूप वातज पित्तार्श श्लेष्मार्श रक्तार्श 9-14 साध्य-असाध्यता 15 चिकित्सा 16-40

Cont.(Piles) Content Page no. Anatomy of anal canal 41-49 Introduction(piles) 50-51 Etiology 52 Pathology 53 Clinical features 54 Complications 55 Examination 56 treatment 57-64

निरूक्ति अरिवत् प्राणान् शृणाति हिनस्तीत्यर्शः (मधुकोष टीका) जो शत्रु के समान प्राण को कष्ट पहुँचाता है, उसे अर्श कहते . अरिवत्प्राणिनो मांसकीलका विशसन्ति यत्| अर्शांसि तस्मादुच्यन्ते गुदमार्गनिरोधतः ||( वा.नि7.1) जो मांसाकुर गुदमार्ग में अवरोध उत्पन्न कर मनुष्य को शत्रु के समान नष्ट करते हैं उन्हे अर्श कहते है

भेद

अ धिष्ठान क्षेत्र -गुदस्यार्ध पञ्चमाङ्गुलावकाशे त्रिभागान्तरास्तिस्रो गुदवलयः अधिष्ठान -मेदो मांसं त्वक् गुदा- गुदः स्थूलान्यसंश्रयः (अ.ह.) लम्बाई- 4 अंगुल वलि- प्रवाहिणी विसर्जनी संवरणी

सहज तत्र बीजं गुदवलि बीजोप तप्तमायतनमर्शसां सहजानाम्|  हेतु- मातापित्रोरपचार पूर्वकृत कर्म

लक्षण जन्म से- अतिकृशो विवर्णः क्षामो दीनः मल -प्रचुरविबद्धवातमूत्रपुरीषःशर्कराश्मरीमान् अनियतविबद्धमुक्तपक्वामशुष्कभिन्नवर्चा अन्तराऽन्तरा श्वेतपाण्डुहरितपीतरक्तारुणतनुसान्द्रपिच्छिल-कुणप गन्ध्यामपुरीषोपवेशी नाभि, बस्ति और वंक्षण प्रदेश- वेदना कैंची से काटने के समान गुदा- शूल, प्रवाहिका, रोमाञ्च, प्रमेह, सदा विष्टम्भ,आन्त्रकूंजन, उदावर्त, रोग- कासश्वासतमकतृष्णाहल्लासच्छर्द्यरोचकाविपाकपीनसक्षवथुपरीतः, तैमिरिकः, शिरःशूली,, कर्णरोगी, शूनपाणिपादवदनाक्षिकूटः, सज्वरः, साङ्गमर्दः, सर्वपर्वास्थिशूली च, अन्तराऽन्तरा पार्श्वकुक्षिबस्तिहृदयपृष्ठत्रिकग्रहोपतप्तः स्वर- क्षामभिन्नसन्नसक्तजर्जर स्वभाव- क्रोधी, सर्वदा चिन्तित, अधिक आलसी, अल्पशुक्रः, दुःखोपचारशीलः अग्नि- सुदुर्बल

ऊत्तरकालजानि निदान प्रकोपणैर्विरुद्धाध्यशन स्त्रीप्रसङ्गोत्कटुकासनपृष्ठयानवेगविधारणादिभिर्विशेषैः(सु.नि.2 /4) सम्प्राप्ति निदान सेवन- अपान वायु कुपित- गुदा में मल रूक जाता है-अभिष्यन्द –अर्श अंकुर

वातज आकृति- विषममध्यानि कदम्बपुष्प तुण्डिकेरी नाडीमुकुल सूचीमुख वर्ण- परिशुष्कारुणविवर्णानि वेदना- कटीपृष्ठपार्श्वमेढ्रगुदनाभिप्रदेशेषु लक्षण- उपद्रुतःसशूलं संहतमुपवेश्यते कृष्णत्वङ्नखनयनदशनवदनमूत्रपुरीषश्च उपद्रव - गुल्म अष्ठीला प्लीहा उदर चरक- शिरोऽभितापक्षवथूद्गारप्रतिश्यायकासोदावर्तायामशोषशोथ- मूर्च्छारोचकमुखवैरस्यतैमिर्यकण्डूनासाकर्णशङ्खशूलस्वरोपघातकराणि

पित्तार्श आकृति - नीलाग्राणि तनूनि विसर्पीणि यकृत्प्रकाशानि शुकजिह्वासंस्थानानि यवमध्यानि जलौकोवक्रसदृशानि वर्ण- पीतावभासानि लक्षण - उपद्रुतः सदाहं सरुधिरमतिसार्यते पीतत्वङ्नखनयनदशनवदनमूत्रपुरीषश्च उपद्रव- ज्वरदाहपिपासामूर्च्छा चरक- अस्पर्शसहानि, स्पर्शसहानि,विस्रगन्धितनुपीतरक्तस्रावीणि,रुधिरवहानि

श्लेष्मार्श आकृति- महामूलानि स्थिराणि वृत्तानि स्निग्धानि करीर (मरुस्थल द्रुम),पनसास्थि(कटहल),गोस्तनाकाराणि(द्राक्षा) वर्ण- श्वेत,पाण्डू लक्षण - न भिद्यन्ते न स्रवन्ति कण्डूबहुलानि उपद्रुतः सश्लेष्माणमनल्पं मांसधावनप्रकाशमतिसार्यते शुक्लत्वङ्नखनयनदशनवदनमूत्रपुरीषश्च उपद्रव- शोफ,शीतज्वर,अरोचक,अविपाक,शिरोगौरव चरक - स्पर्शसहानि,बहुप्रततपिञ्जरश्वेतरक्तपिच्छास्रावीणि, प्रवाहिकातिमात्रोत्थानवङ्क्षणानाहवन्ति, परिकर्तिकाहृल्लासनिष्ठीविकाकासारोचकप्रतिश्यायगौरवच्छर्दिमूत्रकृच्छ्रशोषशोथ- पाण्डुरोगशीतज्वराश्मरीशर्कराहृदयेन्द्रियोपलेपास्यमाधुर्यप्रमेहकराणि, दीर्घकालानुबन्धीनि,क्लैब्य

रक्तार्श आकृति -न्यग्रोधप्ररोह विद्रुम काकणन्तिकाफलसदृशानि लक्षण - पित्तलक्षणानि, यदाऽवगाढपुरीषप्रपीडितानि भवन्ति तदाऽत्यर्थं दुष्टमनल्पमसृक् सहसा विसृजन्ति उपद्रव -अतिप्रवृत्तौ शोणित के अतियोग से उपद्रव

साध्य-असाध्यता

चिकित्सा औषध - अचिरकालजात , अल्पदोषलिङ्गोपद्रवाणि , अदृश्य क्षार - मृदुप्रस्त,अवगाढ,अनुछितानि अग्नि -कर्कश,अस्थिर,पृथु,कठिन शस्त्र -तनुमूलान्युच्छ्रितानि क्लेदवन्ति

शुष्का र्श स्तब्ध + शोफ + शूल स्वेदन कर्म ( पत्र पिण्ड,इष्टिका ) शूल तेल मर्दन➡️अवगाहन विड् + वात सङ्ग्रहे मोर + तित्तिर + लावा + मूर्गा + बटेर + अम्लसंस्कृत जठराग्नितीव्र + वातप्रधानता + रूक्षता गोह + लोमड़ी + बिलार + श्वाविद + ऊँट + गाय + कछुआ + साही + साधयेच्छाकवद् उदावर्त + विरूक्षित अनुवासन बस्ति निरूह बस्ति धूम प्रयोग प्रक्षालन( पत्रभङ्गोदकैः )

तक्र कहाँ - मृदुकायग्नि कैसे- तक्रावलेह , लाजशक्तूनां , पेयां ससैन्धवान् , अनुपानं सस्नेहं , यूषैर्मांसरसैर्वाऽपि भोजयेत्तक्रसंयुतैः सेवन विधि- उत्कर्ष तक्र का + अपकर्ष अन्न का ➡️ अपकर्ष तक्र का + अन्न का ( मासान्तः ) समय -सप्ताहं वा दशाहं वा पक्षं मासमथापि वा बलकालविशेषज्ञो काल- सायंकाल भेद- 1. रूक्ष तक्र २. अर्धोद्धृतस्नेह तक ३. अनुद्धृतघृत तक

योग त्र्यूषणाद्य चूर्ण पिप्पलयादि घृत अपरपिप्पलयादि घृत- वात वर्चो विबन्धनुत् चव्यादि घृत- शकृद्वातानुलोम्यार्थं अभयारिष्ट दन्तयरिष्ट फलारिष्ट कनकारिष्ट

तक्रारिष्ट सेवन काल- अन्न के तीनों काल में लाभ दीपनं रोचनं वर्ण्यं कफवातानुलोमनम्| गुद श्वयथु कण्ड्वर्तिनाशनं बलवर्धनम्।।(च.चि.14 /75)

वातज स्नेह, स्वेद, वमन, विरेचन, आस्थापन और अनुवासन पित्तज विरेचन कफज आर्द्रक और कुलथी रक्तज संशमन त्रिदोषज सर्वदोषहर सर्व अर्शांसि वृक्षक + अरुष्क दोषानुसार चिकित्सा

रक्तार्श चिकित्सा सूत्र - स्निग्धशीतं हितं वाते रूक्षशीतं कफानुगे| चिकित्सितमिदं तस्मात् सम्प्रधार्य प्रयोजयेत् पित्तश्लेष्माधिकं मत्वा शोधनेनोपपादयेत्| स्रवणं चाप्युपेक्षेत लङ्घनैर्वा समाचरेत्|| ( च.चि.14 /175-176) प्रारम्भ में रक्तस्राव मस्सों - तो उसकी उपेक्षा कर देनी चाहिए कब तक-जबतक कि रक्त अधिक निकल जाने से हानि होने की सम्भावना न हो कब स्तम्भन- यत्तु प्रक्षीणदोषस्य रक्तं वातोल्बणस्य च| वर्तते स्नेहसाध्यं तत् पानाभ्यङ्गानुवासनैः|| ( च.चि.14 /183)

प्रारम्भ में रक्त स्तम्भन से रोग रक्तपित्तं ज्वरं तृष्णामग्निसादमरोचकम्| कामलां श्वयथुं शूलं गुद वङ्क्षण संश्रयम्||१७८|| कण्ड्वरुःकोठपिडकाः कुष्ठं पाण्ड्वाह्वयं गदम्| वात मूत्र पुरीषाणां विबन्धं शिरसो रुजम्||१७९|| स्तैमित्यं गुरुगात्रत्वं तथाऽन्यान् रक्तजान् गदान्| ( च.चि.14 ) चिकित्सा - अग्नि सन्दीपन + रक्त सङ्ग्रहण + दोष पाचन - परं तिक्तैरुपाचरेत् रक्त स्राव + प्रक्षीणदोषस्य + वातोल्बणस्य -  पान + अ भ्यङ्ग + अनुवासन

रक्त स्राव चिकित्सा रुधिरस्राव 1. सिद्ध पलाण्डु शाक 2. उपोदिका सबदराम्लाम् 3.मसूरसूप अनुपान-तक्र ( अम्ल , अन्अम्ल ) अनिलोल्बणशरीरः मांस- 1. शश,हरिण,लाव,कपिञ्जल,एण 2.दक्ष शिखि तित्तिरि  3.र्द्विककुद लोपाक अनुपान-मधुराम्ल रस रक्तमतिवर्तमान + वात  पलाण्डु + रस + खड + यूष + यवागू रक्तमतिवर्तमान + शूल घृत

Cont. If still bleeding doesn’t stop then-: अवपीडक सर्पि  कोष्णै घृत तैल अभ्यंग कोष्ण- क्षीर,घृत,तैल,सेक वातप्रबल- घृत + मण्ड अनुवासनबस्ति काले पिच्छाबस्ति

योग कुटजादि रस क्रिया - अनुपान- छगली पयसा  or मण्ड use- अ सृक्स्रावम् जयति कुटजफलादि घृत- शूल + रक्तार्श सुनिषण्णकचाङ्गेरीघृत - बलवर्णाग्निवर्धनम् ह्रीवेरादिघृत- त्रिदोषनुत्

क्षार पूर्व कर्म- स्नेहन-स्वेदन आहार- स्निग्ध + उष्ण + अल्प + द्रव विहार- एकान्त पवित्र स्थान में बिठाये समय- निर्मल आकाश,साधारण व्यभ्रे काल स्थान- समे फलके शय्यायां स्थिति- सूर्य को और गुदा करके, दूसरे व्यक्ति की गोद में शरीर का ऊपरी भाग रख कर चित्त लिटावे वस्त्र या कम्बल का आसन देकर रोगी की कमर कुछ ऊंची रखे। बाँधने की पट्टी से ग्रीवा और जंघा को बाँध परिचारक रोगी को भलीभाँति पकड़े, जिससे वह हिल न सके।

प्रधान कर्म तत्पश्चात् घृत से स्निग्ध किए हुए, सीधे, सूक्ष्म मुख वाले यन्त्र गुदा में धीरे-धीरे प्रवाहण करवाते हुए प्रवेश करवाना चाहिए। यन्त्र के प्रविष्ट होने पर, अर्श को शलाका से दबाना चाहिए और पिचु या वस्त्र द्वारा साफ करके क्षार लगाना चाहिए। क्षार लगाकर, यन्त्र के मुख को हाथ से ढककर एक सौ गिनने तक प्रतीक्षा करनी चाहिए इसके पश्चात् अर्श क्षार लगाकर, यन्त्र के मुख को हाथ से ढककर एक सौ गिनने तक प्रतीक्षा करनी चाहिए इसके पश्चात् अर्श को पोंछकर क्षार और व्याधि के बल के अनुसार हुए पुन: क्षार लगाना चाहिए।

Cont . यदि अर्श पक्व जामुन के समान वर्ण वाले, सिकुड़े हुए दिखाई त्र, अल्प लक्षण दें तो क्षार को पोंछ देना चाहिए। क्षार को कांजी, दधि, मस्तु, शुक्त अथवा बिजौरे नींबू के रस से धोकर फिर मधुयष्टी का चूर्ण मिले हुए घृत से लेप करना चाहिए तथा यन्त्र को बाहर निकाल लेना चाहिए। वात , कफजन्य अर्श - अग्नि , क्षार पित्त और रक्तजन्य अर्श - मृदुक्षार बलवान रोगियों + बड़े आकार अर्शों - शस्त्र से काटकर ➡️ अग्निकर्म बाहर निकले + दोषपूर्ण अर्श - शस्त्र विना स्वेदन, अभ्यंग, स्नेहन, अवगाहन, उपनाह, रक्तमोक्षण, आलेप, क्षार, अग्नि और शस्त्रकर्म

पश्चात कर्म रोगी को उष्ण जल में बैठाना चाहिए और ऊपर से शीतल जल छिड़कना चाहिए। इसके बाद रोगी को वायुरहित गृह में रखकर आहार-विहार का निर्देश करना चाहिए। अवशिष्ट अर्श को पुन: क्षार द्वारा जलाना चाहिए। इस प्रकार सात-सात दिन पर एक-एक अर्श की चिकित्सा करनी चाहिए। यदि अर्श अधिक हों तो सबसे पहले दक्षिण भाग के अर्शों की, उसके बाद वाम भाग के बाद अर्शों की, उसके बाद पृष्ठ की ओर के अर्शों की तथा अन्त में अग्र भाग की ओर के अर्शों का क्षारकर्म करना चाहिए।

क्षार द्वारा दग्ध लक्षण सम्यक्दग्ध तत्र वातानुलोम्यमन्नरुचिरग्निदीप्तिर्लाघवं बलवर्णोत्पत्तिर्मन- स्तुष्टिरिति सम्यग्दग्धलिङ्गानि ।(सु. चि. 6/6) अतिदग्ध अतिदग्धे तु गुदावदरणं दाहो मूर्च्छा ज्वरः पिपासा शोणितातिप्रवृत्तिस्तन्निमित्ताश्चोपद्रवा भवन्ति |( सु.चि.6 ) हीनदग्ध ध्यामाल्पव्रणता कण्डूरनिलवैगुण्यमिन्द्रियाणामप्रसादो विकारस्य चाशान्तिर्हीनदग्धे ( सु.चि.6 )

क्षार कर्म

अग्नि कर्म अभ्यंग ➡️ अनलसन्धुक्षणार्थ + अनिलप्रकोप संरक्षणार्थं - स्नेहादीनां क्रिया वातज अर्श अग्निदीपक + वातहर द्रव्यों से सिद्ध घृत + हिंग्वादि चूर्ण पित्तज अर्श पृथक्पर्णी आदि द्रव्यों के क्वाथ + दीपनीय द्रव्यों के प्रक्षेप से सिद्ध घृत कफज अर्श सुरसादिगण के क्वाथ से सिद्ध घृत रक्तार्श मंजिष्ठा और मुरुंगी आदि के क्वाथ से सिद्ध

अर्श सामान्य औषध योग कांकायन वटी त्रिफला गुग्गुलु अशनी वटी अर्शकुठार रस नागकेशर चूर्ण लोध्र चूर्ण पंचसकार चूर्ण अभयारिष्ट दन्त्यष्टि कासीसादि तैल जात्यादि तैल

पथ्य यद्वायोरानुलोम्याय यदग्निबलवृद्धये । अन्नपानौषधद्रव्यं तत् सेव्यं नित्यमर्शसैः ।।(च.चि.14/247) रक्तज अर्श पयसा शृतेन यूषै र्मसूर मुद्गाढकीमकुष्ठानाम् | भोजनमद्यादम्लैः शालि श्यामाक कोद्रवजम् ।। ( च.चि.14 ) अ पथ्य वेगावरोधस्वीपृष्ठयानान्युत्कटुकासनम् । यथास्वं दोषलं चात्रमर्शः सु परिवर्जयेत्।। (सु. चि. 6/22)

व्यत्यास कर्म व्यत्यासान्मधुराम्लानि शीतोष्णानि च योजयेत्| नित्यमग्निबलापेक्षी जयत्यर्शःकृतान् गदान् || ( च.चि.14 ) अर्श रोग से पीड़ित व्यक्तियों के अग्निबल की अपेक्षा कर नित्य व्यत्यास (बारी-बारी) से मधुर- अम्ल और शीत-उष्ण द्रव्यों का प्रयोग करना चाहिए। इससे अर्श-सम्बन्धी होने वाले सभी प्रकार के विकार शान्त हो जाते हैं।।

क्षारसूत्र भावितं रजनीचूर्णै: स्नुहीक्षीरे पुनः पुनः । बन्धनात् सुदृढं सूत्रं भिनत्यर्शो भगन्दरम् ।।(चक्रदत्त अर्शचिकित्सा 5/148 ) क्षार यन्त्र 1. दर्वी 2. कूर्चक 3. शलाका

Cont. यन्त्र प्रमाण Material - लोह, दाँत, सींग अथवा वृक्ष आकृति -गोस्तनाकारं प्रमाण - ♂- 4 अंगुल (L)* पांच अंगुल (w) ♀ -6 अंगुल (W)* तलायतं (L) द्विच्छिद्रं - एकच्छिद्रं-कर्मणि दिव् –दर्शनार्थम् छिद्रप्रमाण -त्र्यङ्गुलायतमङ्गुष्ठोदरपरिणाहं एक अंगुल जो शेष स्थान बचता है उसमें आधा अंगुल नीचे आधा अंगुल उठी हुईं ऊपर में गोल कर्णिका होनी चाहिये।

Anatomy of anal canal Terminal part of large intestine Begins at Ano rectal junction At a point 2-3 cm in front and little below tip of coccyx Downwards and backwards Opens at anal orifice-4cm below and in front of Tip of coccyx Measurements- length -1&1/2 inch empty condition-lumen has the form of an anteroposterior slit.

Upper part lined by mucous membrane plum-coloured due to blood in the subadjacent internal venous plexus Epithelium-simple columnar/stratified columnar and simple columnar anal columns of Morgagni- 6-10 vertical folds of mucous membrane Each column contains the terminal radicle of the superior rectal artery and vein. Anal valves-cresentric mucosal folds connects lower ands of anal columns injury by hard faeces- anal fissure Anal sinuses -recesses above valves b/w anal columns deepest in the posterior wall may lodge foreign matter

Cont. Anal glands-open in floor of sinuses lined by stratified, mucus secreting columnar epithelium and squamous epithelium no.-6-10 Anal crypts-Small depression in lining of anal canal formed by ducts of the gland, at dentate line anal papillae- remnants of anal membrane

Pectinate/Dentate line Divide canal into upper and lower areas The epithelium above this line-supplied by sensory fibers from autonomic nervous system so insensitive to painful stimuli such as cutting or cauterization. The epithelium below this line is innervated by spinal nerves and has somatic sensation.

Intermediate area/area of pectane 15mm Ectodermal origin Bluish pinkish appearance Stratified squamous epithelium No sweat/sebaceous gland White line of Hilton- line below the transitional zone

Musculature

Blood and nerve supply

Haemorrhoids(piles) Def .- These are dilated veins within the anal canal in the subepithelial region formed by radicles of the superior middle and inferior rectal veins (Greek- haima= blood, rhoos= flowing; Latin- pila= a ball) Types- i . Internal ii.External iii.Interno-external

Cont. Internal -symptomatic anal cushions primary-lie in 3’ 7’ and 11’ o clock position(in lithotomy position) secondary-in b/w them External -relate to venous channels of the inferior haemorrhoidal plexus deep in the skin not true haemorrhoids recognised as a complication-typically painful solitary acute thrombosis Intero-external- external extensions of internal haemorrhoids

Etiology Hereditary absence of valves in sup. Haemorrhoidal veins Vascular causes-Hyperplasia of corpus cavenosum recti Diet- low fibre diet Obesity Chronic Constipation Ageing Carcinoma of the rectum Pregnancy difficulty in micturition

Pathology

Clinical features Bleeding-bright red painless along with defecation(splash of blood) till month or even years Prolapse -1 ° -bleed only no prolapse 2 ° -prolapse but reduce spontaneously 3 ° -prolapse but have to be manually reduced 4 ° -permanently prolapsed Pain- only if associated thrombosis Mucous discharge- symptom of prolapsed haemorrhoids due to engorged mucous membrane softens and excoriates the skin at the anus

Complications Strangulation and thrombosis Ulceration Gangrene Portal pyaemia fibrosis

Examination P/R in sim’s position-2 ° & 3 ° -haemorrhoids only seen on straining 4 ° -piles on 3’ 7’ and 11’ o clock position Proctoscopy

Treatment Conservative- warm bath(sitz bath) high fibre diet adequate fluid intake stool softeners topical analgesics proper anal hygiene

Non surgical Injection therapy- for small vascular hemorrhoids and I ° hemorrhoids most common sclerosant-5% phenol in almond or arachis oil with 140% of menthol to make 30 ml solution (Albright solution) create fibrosis causes obliteration of the vascular channels and hitch up the anorectal mucosa route- sub mucosal dose- 5ml in each pile mass duration- 1 ° -once; 2 ° and 3 ° -2 or 3 inj. At 6 weeks interval may be req.

Cont. Banding- for more bulky piles in absence of associated tag or external haemorrhoidal component present causes ischemic necrosis which sloughs off within 10 days may be associated with bleeding Sclerotherapy Cryotherapy Infrared photocoagulation MAXIMAL ANAL DILATATION (LORD’S PROCEDURE)

Operative Indications-: Third and forth degree haemorrhoids 2 nd degree haemorrhoids that have not been cured by non operative treatments Fibrosed haemorrhoids Interno-external haemorrhoids when the external haemorrhoids is well defined

LIGATURE AND EXCISION METHOD CLOSE HAEMORRHOIDECTOMY

Circular stapled haemorrhoidectomy

Post operative care Discharge-within 1-2 days 2 warm baths daily + laxative(twice daily)+app. Analgesics Dry dressing- e.g. sterile sanitary towel are applied Follow up-3-4 weeks

Complications Early- pain acute retention of urine reactionary haemorrhage Late- secondary haemorrhage anal stricture anal fissure

Bibliography Sushrut Samhita-Nidan2 nd Ch., chikitsa 6 th Ch. Charak Samhita-chikitsa 14 th Ch., Sutrasthan 25 th Ch. Ashtanga Hridaya Nidan sthan 7 th Ch. A concise textbook of surgery by S.das https://youtu.be/OO6f0MecJt8?si=voFcUH72BC1tOukh https://youtu.be/8Yig0HjlqdA?si=2jxMmgtXFC3w-nfW https://youtu.be/eC7rmWpG5Eg?si=XsQfum764o6m3pcD

Thank you