PORADCA PESTOVATE ĽA F EBRUÁR 2024, ČÍSLO 3 S TRANA 4
Nálet imág skočky repkovej na novozaložené porasty
repky na jeseň 2023 sa začal začiatkom septembra a trval
až do konca októbra. Monitoring skočky repkovej a sta‐
novenie termínu ochrany je menej komplikované ako pri
stonkových krytonosoch. Pri skočke repkovej sa nemusí
riešiť podiel samičiek v
populácii a ani pripravenosť sami‐
čiek klásť vajíčka. Tiež aj výber dostupných účinných
insekticídov je menej problematický ako u iných škodcov.
Populácie skočky repkovej sú citlivé na pyretroidy aj na
neonikotinoid acetamiprid a rezistencia ešte nebola po‐
zorovaná. Prvú aplikáciu je potrebné vykonať v čase nále‐
tu
imág na začiatku septembra a druhú o tri týždne
neskoršie. Pri prvej aplikácii použiť prípravky zo skupiny
pyretroidov a pri druhom k pyretroidom pridať aj neoni‐
kotinoid acetamiprid. V závislosti od počasia a trvania
náletu škodcu v praxi môže byť ošetrení aj viac.
Problémy pestovateľom repky spôsobujú
hlavne zme‐
ny v správaní sa škodcov ako sú: časté výrazné nadpraho‐
vé výskyty jednotlivých druhov stonkových krytonosov,
veľmi dlhé obdobie kladenia vajíčok, skoré (včasnejšie)
migrácie do porastu spojené so skorším začiatkom klade‐
nia vajíčok, ale aj predĺženie obdobia kladenia do neskor‐
ších fenologických fáz.
Zmeny v správaní škodcov si
vyžadujú aj zmeny v ochrane proti nim, najmä čo sa týka
zmeny v termíne aplikácie prípravkov a často aj v počte
aplikácii. Na riešenie týchto problémov potrebujeme
precízny monitoring škodcu.
Na Slovensku sú proti stonkovým krytonosom regis‐
trované prípravky zo skupiny pyrethroidov a zo
skupiny
neonikotinoídov zaregistrovaná je len jedna účinná latka
(acetamiprid). Výskyt stonkových krytonosoch, najmä
krytonosa štvorzubého sa z roka na rok zvyšuje a vieme
že tento druh má dobu kladenia vajíčok veľmi dlhú, trvá
od konca marca až po koniec apríla a často aj v máji. To
v praxi
znamená častejšie opakovanie aplikácií a vo väčši‐
ne prípadov sa používajú pyretroidy. Tak ako v prípade
skočky repkovej je nutné do ochrany porastov proti ston‐
kovým krytonosom vnášať niečo iné než pyretroidy aby sa
znížil selekční tlak vyvíjaný na populáciu hmyzu touto
skupinou a spomaliť vývoj
rezistentných populácii.
Z nepyretroidnych insekticídov je na stonkové krytonosi
registrovaní neonikotinoid acetamiprid (v prípravkoch
Gazelle, Mospilan, …). Z poľných pokusov tiež ale vyplýva
nie príliš vysoká účinnosť acetamipridu zabrániť poškode‐
niam spôsobených krytonosmi (najmä pri ich vysokom
výskyte a dlhej dobe kladenia vajíčok), ak je aplikovaný
sólo (bez
pyretroidu). Acetamiprid teda dávať do kombi‐
nácii s pyretroidom.
Z výsledkov sledovania rezistencie populácie krytono‐
sa štvorzubého k pyretroidom v Českej republike vyplýva,
že sa vyskytujú rezistentné populácie, ale citlivé populá‐
cie jednoznačne prevažujú. Zdá sa, že situácia sa
v priebehu posledných štyroch rokoch dramaticky ne‐
zhoršuje. Aplikovať insekticídy
proti krytonosom je vzhľa‐
dom k ich výskytom na väčšine lokalít nutné. Znížiť
selekčný tlak pyretroidov je možné prvým ošetrením
v správnom termíne a kombinovať insekticídy. Určitým
východiskom sú kombinácie účinných látok (pyretroid
+ neonikotinoid acetamiprid alebo pyretroid + butenolid
flupyradifuron). Úplne vypustiť pyretroid nie je
vhodné,
lebo je to to najúčinnejšie, čo je k dispozícii. Postaviť
ošetrenie len na aplikácii acetamipridu je riskantné najmä
pri výrazne nadprahovom výskyte. Citlivosť imág krytono‐
sa štvorzubého k acetamipridu po kontaktnej expozícii nie
je vysoká a pomerne rýchlo klesá. Výhodou acetamipridu
je jeho systemickosť a to, že pôsobí
aj cez tráviaci sys‐
tém. Môže vtedy zasiahnuť i určitý podiel – nie však vyso‐
ký ‐ už vyliahnutých lariev vyskytujúcich sa vnútri rastlín a
vylepšiť tak účinnosť pyretroidu, ktorý na tieto larvy
vôbec svojím účinkom (je kontaktní) nedosiahne.
Význam blyskáčika repkového (Brassicogethes aene‐
us) ako škodcu v
posledných rokoch výrazne poklesla.
Lokálne sa škody vyskytnúť môžu a nemusia byť zanedba‐
teľné. Celkový dopad blyskáčika na produkciu repky bol
v posledných rokoch nízky. Ak sa jeho výskyty začnú zvy‐
šovať bude nutné proti nim insekticídne zasiahnuť. Prob‐
lémm však je nájsť vhodný termín.
Prahová
hodnota 1 imágo / súkvetie v BBCH 50 – 53 a
3 imága v BBCH 55 – 57 je stanovená zrejme príliš opatr‐
ne. Dobre sa vyvíjajúci sa porast znesie bez dopadu na
výšku úrody vyššie napadnutie ‐ 5 respektíve 7 jedincov
na súkvetie v BBCH 50 – 53 respektíve 55 –
57.
Bežné esterické pyretroidy (úč. látky lambda‐
cyhalothrin, deltamethrin, gamma‐cyhalothrin, rôzne
cypermethriny) v poľných podmienkach úplne zlyhajú
v Česku a tiež na mnohých lokalitách Slovenska. Je zaují‐
mavé, že ich rezistencia k esterickým pyrethroidom
v priebehu rokov neklesá, naopak skôr stále rastie. Bolo
zistené, že u blyskáč
ikov v ČR klesá citlivosť k neonikoti‐
noidu acetamiprid. Na mnohých lokalitách acetamiprid na
blyskáčiky zlyháva, najmä ak je výskyt výrazne nad pra‐
hom škodlivosti.
Ochranu porastov proti blyskáčikom je potrebné spo‐
jiť s ochranou proti stonkovým krytonosom, konkrétne
s druhou aplikáciou. Ak sú v tejto dobe (porasty vä
čšinou
už vo fázy BBCH 53 – 55) v poraste prítomné blyskáčiky
nad prahom škodlivosti (počty v miskách dosahujú alebo
prekračujú hodnotu 300 jedincov / misku / 3 dni), odpo‐
rúča sa aplikovať prípravok etofenprox. Z toho, čo je
dostupné, má najvyššiu účinnosť proti blyskáč
ikom a je
účinný aj proti krytonosom.
Ing. Ján Tancik, PhD., Ecophyta Nitra
Ing. Marek Seidenglanz, PhD., Agritec Šumperk
PORADCA PESTOVATE ĽA – občasník pre slovenských pestovateľov. Vychádza v technologicky a marketingovo významnom
období pre repku ap., číslo 1/2024 vyšlo 20. 2. 2024. Vydáva Chemos, s.r.o. (IČDPH SK2022235061) a
Iniciatíva Prosperujúce olejniny, adresa a miesto vydania: CHEMOS, s.r.o. Hul 443, 94144 Hul, zastúpený:
Ing. Lucia Kvasnicová. Distribúcia prostredníctvom Corteva Agriscience Slovakia s.r.o. Ev.č. periodickej
tlače: MK ČR E 21548. Výkonný redaktor:
Ing. Vlastimil Mikšík, Ph.D. (
[email protected]). Redakčná rada: doc. Ing. Peter Bokor, Ph.D. (Pe‐
[email protected]) – predseda, prof. Ing. Jan Vašák, CSc. (
[email protected]), Vladimír Bartoš (
[email protected]); Ing. David Bečka,
Ph.D. (
[email protected]), Ing. Tomáš Vereš, (
[email protected]), Ing. Ľubomír Rakyta (Rakyta@agro‐racio.sk), Ing. Ondrej Takáč
(
[email protected]), Ing. Marta Vojteková (
[email protected]), Ing.
Lucia Kvasnicová (
[email protected]). Rozšírená
elektronická verzia a archív (pozri tiež QR kód): http://poradca.agrobiology.eu.