Triphala Kashaytva.pptx mode of action of drugs

BansariPatel112358 4 views 41 slides Aug 28, 2025
Slide 1
Slide 1 of 41
Slide 1
1
Slide 2
2
Slide 3
3
Slide 4
4
Slide 5
5
Slide 6
6
Slide 7
7
Slide 8
8
Slide 9
9
Slide 10
10
Slide 11
11
Slide 12
12
Slide 13
13
Slide 14
14
Slide 15
15
Slide 16
16
Slide 17
17
Slide 18
18
Slide 19
19
Slide 20
20
Slide 21
21
Slide 22
22
Slide 23
23
Slide 24
24
Slide 25
25
Slide 26
26
Slide 27
27
Slide 28
28
Slide 29
29
Slide 30
30
Slide 31
31
Slide 32
32
Slide 33
33
Slide 34
34
Slide 35
35
Slide 36
36
Slide 37
37
Slide 38
38
Slide 39
39
Slide 40
40
Slide 41
41

About This Presentation

This ppt contains detail information regarding triphala drug which includes haritaki bhibhitaki and Amalaki.


Slide Content

भैषज कषायत्व (त्रिफला) Vd . Ravi Thesia M.D( ayu ) Associate Professor & Head of the Department of Dravya Guna Shri V.M. Mehta Institute of Ayurved Rajkot

त्रिफला रस पंचक

भैषज

भैषज द्रव्य को भेषज बनाने के लिये अनुवर्तन मे सक्रिय करना अनिवार्य है द्रु गतौ द्रव्य अपने मे समाविष्ट गुण कर्मो का अनुवर्तन मे वहन करता है और ये गुण कर्मो को अनुवर्तन मे सक्रियता से प्रवाहित करने वाला रस है रस (મૂળભૂત બંધારણીય એકમ)

कषायत्व क=अग्नि कषायत्व= भैषज (रस) के माध्यम से अग्नि का आवरण दूर करने के लिए समर्थ है वो यानी /अनुबंध का प्रतिनिधित्व

द्रव्य पाञ्चभौतिकमस्मिन्नर्थे तच्चेतनावदचेतनं (रस) भैषज तस्य गुणाः शब्दादयो गुर्वादयश्च द्रवान्ताः कर्म पञ्चविधमुक्तं वमनादि कषायत्व

रस कषाय द्रव्य स्मुर्छ्ना विघटन कषायत्व भैषज

INTRODUCTION Triphala meaning ‘three’{tri} ‘Fruits’{ phala } is a traditional ayurvedic herbal formulation. The synergy of three “fruits” Amalakai- Embilica officinalis , Bibhitaki -Terminalia belerica , Haritaki- Terminalia chebula in equal proportions provide the classical combination of Triphala .

अभयाक्षामलकफलैस्त्रिफला श्रेष्ठा वरा वरिष्ठा च | मुख्या फलत्रिकाख्या फलत्रयी चोत्तमा कथिता ||८७५ || (A.M) फलत्रयं तु त्रिफला श्रेष्ठा चैवोत्तमा वरा ||२२|| (A.R.M ) वरोत्तमा च त्रिफला श्रेष्ठा चापि फलत्रयम् ||४९|| (A.N) फलत्रयं तु त्रिफला वरा श्रेष्ठा तथोत्तमा | NIGHANTU

फलोत्तमा फलश्रेष्टा त्रिफला च फलत्रिकम् | फलत्रयं वरा ज्ञेया पथ्याधात्रीबिभीतकैः || त्रिफला पित्तकफहृद् रसायनवरा सरा | रोपणी कुष्ठमेहाप्रक्लेदमेदोविनाशिनी || चक्षुष्या दीपनी हृद्या विषमज्वरनाशिनी || k.n त्रिफलायाः कषायेण प्रातर्नयनधावनात् | नेत्ररोगाणि नश्यन्ति न भवन्ति कदाचन ||५१||

triphla prayoga षौद्रस्य पाके चाष्टांशे नवमांशं जलं क्षिपेत् | दुर्मांसे मूत्रसंयुक्तं स्थौल्ये तु त्रिफलारसम् ||२१ k.n

पथ्याबिभीतधात्रीणां फलैः स्यात्त्रिफला समैः | फलत्रिकञ्च त्रिफला सा वरा च प्रकीर्तिता ||३९|| त्रिफला कफपित्तघ्नी मेहकुष्ठहरा सरा | चक्षुष्या दीपनी रुच्या विषमज्वरनाशिनी ||४०|| B.N

पर्याय श्रेष्ठा वरा वरिष्ठा मुख्या फलत्रयी उत्तमा त्रिफला :-

गुण-कर्म गुण कर्म रुक्ष,लघु रसायन सरा रोपणी चक्षुष्या दीपनी हृद्या , रुच्या पंच रस (कषाय) कफपित्तविनाशिनी वयसः स्थापिनी ( M.N) उष्णवीर्य मलभेदिनी (R.V) मधुरविपाक मेधास्मृतिदृष्टिप्रसादनी रसायन् क्लेदनाशनी( S.N) कुष्ठ , मेहा , प्रक्लेद , मेदोविनाशिनी कफपित्तार्शो गुल्म क्षयापहा || कण्डूनाडीव्रणच्छर्दिप्रमेह विषमज्वरान्

TRIPHALA HARITAKI BIBHITAKI AMALAKI Ras PANCH (LAVAN) KSHAY PANCH (AMLA) Guna Rux,Laghu Rux,Laghu Rux,Laghu Virya Ushna Ushna Shit Vipaka Madhura Madhura Madhura

संहिता ग्रंथ In charak samhita Jwar chikitsha - Triphaldi kwath mention in Pitta- kapha jwar Triphla - Vasadi ghrita-Jirna jwar Triphla kwath mention as peya in visham jwar Gulma chikitsha - Triphala – Tryaushnadi ghrita Triphala - Drakshadi ghrita

Prmehachikitsha In Kaphaj prmeha kwath of Triphala daruhridra , agnimanth,patha take with honey Kusthchikitsha Triphala churna for virechana karma. Also Triphala kwath for bath Triphala asav – kusth . Triphala contain in Tikta kshatpala ghrit .

Apsmarchikitsha Triphaladi tail for nasya karma. Unmadchikitsha Triphala in Shidharthak Agad for internal n external application. 3. Shoth chikitsha Triphala arista Udar rog Triphala ghrit in udar rog Triphala kshara ..

5 . Arshchikitsha Triphala lep , kwath in arsha 6. Kamlachikitsha Triphala swars for virechan karma 7. Vatvyadhichikitsha Triphala sneh in vatvyadhi 8. Yoni rogchikitsha Triphala kwath for prakshalan in Yonivyapad

In shushrut samhita 1. Vatraktchikitsha Triphala kwath in pitaj vatrakt . 2. Bhagandarchikitsha Triphala churna , tail in bhagandar rog for external aplication . 3. Kusth chikitsha Triphla contain in mahatikta , tikta ghrit .

4.Vranchikitsha Triphala kwath for vran prakshalan 5.Upadanshchikitsha Triphala churna 6.Mukharoga Triphala as churna , kwath in shidat ( gandush ) , nasya , 7. Prmehchikitsha kwath of triphala,indrayan , devdaru , nagarmoth in sarv prmeh ..

8. Akshiroga Triphala kwath-vatabhisyand grith - sukti anjanvrti - shleshmabhisyand 9.Timir chikitsha Triphala tail nasya in kaphaj timir 10.Mukharoga Triphala churna .

FORMULATIONS Formulation Rog-adhikar Ashoka arista Strirog As prakshep Punarnavasava sotha As ingredient Kutaj awleh Pravahika,grahni,raktpitta,sotha As ingredient Patoladikwath jwarchikitsha As ingredient Bruhatmanjisthadi kwath Vatrakt,kusth etc. As ingredient

Kanchanar guggulu Gandmala,apachi As ingredient Gokshuradi guggulu Prmeh,mutrkucha As ingredient Triphala guggulu Sotha,bhagandar,arsh,gulma As ingredient Vatari guggulu aamvat As ingredient Kalyanka ghrita Kasa,pandu As ingredient

Rasa Grantha Yog tarangini Rasendra sambhav Ayurved sar sangrah Arakpraksh In Yogratnakara Triphala - 1 haritaki 2 bibhitaki 4 amalaki Guna -karma- त्रिफलाशोथमेह्घ्न नाशयेत विषमज्वरं दीपनी श्लेष्मपितघ्नी कुष्ठहन्त्री रसायनी सर्पिमधुभ्याम संयुक्ता सैव नेत्राम्याज्ज्येत||

Conclusion Triphala has panch ras , laghu,ruksh guna and madhur vipak INDICATION त्रिफला कफपित्तघ्नी मेहकुष्ठहरा सरा | चक्षुष्या दीपनी रुच्या विषमज्वरनाशिनी || B.N

Conclusion मेहकुष्ठहरा - मांसवह स्रोतस,रक्तवह स्रोतस चक्षुष्या - रसवहस्रोतस दीपनी रुच्या-अन्न वह,रसवह विषमज्वरनाशिनी-रसवह

MODE OF ACTION कुष्ठ रोग ;- शरीर अंतर्गत दाह,कंडू,स्त्राव,विवर्णता,पीडिका,(वेदना/अवेदनायुक्त) कंडू, स्त्राव पीडिका

कुष्ठ Pathological factor( निदान) Pathology (समुर्छ्ना) Pathological site (अधिष्ठान)

Pathology (समुर्छ्ना) दोषा-त्रय दुष्य-रस,रक्त,मांस,लसिका अग्नि-जठराग्नि,धात्वागनी स्रोतस;-रसवह,रक्तवह... दोषाधिस्थान;- पक्वाशय,नाभि,आमाशय दोष-भेद- उदान,व्यान,समान पाचक,रंजक,भ्राजक क्लेदक,तर्पक

उदान,व्यान,समान पाचक,रंजक,भ्राजक क्लेदक,तर्पक रसवह,रक्तवह ... दोषा-त्रय दुष्य-रस,रक्त,मांस,लसिका

MODE OF ACTION उपक्रम चिकित्सा सूत्र प्रकृतिस्थापन पथ्य Pathological factor Pathology Pathological site Patho-physio system

कुष्ठ चिकित्सा च.चि.७ उपक्रम;-लंघन,रूक्षंण त्रिफला कफपित्तघ्नी मेहकुष्ठहरा सरा | चक्षुष्या दीपनी रुच्या विषमज्वरनाशिनी ||४०|| त्रिफला चूर्ण- कुष्ठेषु त्रिवृता दन्ती त्रिफला च विरेचने शस्ता ||४४|| स्त्राव,कंडू

त्रिफला तिविषाकटुकानिम्बकलिङ्गकवचापटोलानाम् | मागधिकारजनीद्वयपद्मकमूर्वाविशालानाम् ||६८|| भूनिम्बपलाशानां दद्याद्विपलं ततस्त्रिवृद्द्विगुणा | तस्याश्च पुनर्ब्राह्मी तच्चूर्णं सुप्तिनुत् परमम् ||६९|| त्रिफलासव श्च गौडः सचित्रकः कुष्ठरोगविनिहन्ता | क्रमुकदशमूलदन्तीवराङ्गमधुयोगसंयुक्तः ||८१|| अजीर्ण+कुष्ठ Pathology दोषा-त्रय दुष्य-रस,रक्त,मांस,लसिका

मुस्तं मदनं त्रिफला करञ्ज आरग्वधकलिङ्गयवाः | दार्वी ससप्तपर्णा स्नानं सिद्धार्थकं नाम ||९१|| एष कषायो वमनं विरेचनं वर्णकस्तथोद्घर्षः | त्वग्दोषकुष्ठशोफप्रबाधनः पाण्डुरोगघ्नः ||९२|| उपक्रम+पथ्य

आरग्वधवृक्षकयो स्त्रिफलायाः सप्तपर्णस्य ||९७|| त्रिफला निम्बपटोलं मञ्जिष्ठा रोहिणी वचा रजनी | एष कषायोऽभ्यस्तो निहन्ति कफपित्तजं कुष्ठम् ||१००|| वासा तिफला पाने स्नाने चोद्वर्तने प्रलेपे च | बृहतीसेव्यपटोलाः ससारिवा रोहिणी चैव ||१२८|| खदिरावघातककुभरोहीतकलोध्रकुटजधवनिम्बाः | सप्तच्छदकरवीराः शस्यन्ते स्नानपानेषु ||१२९||

त्रिफला त्वचोऽर्धपलिकाः पटोलपत्रं च कार्षिकाः शेषाः | कटुरोहिणी सनिम्बा यष्ट्याह्वा त्रायमाणा च ||१३६|| एष कषायः साध्यो दत्त्वा द्विपलं मसूरविदलानाम् | सलिलाढकेऽष्टभागे शेषे पूतो रसो ग्राह्यः ||१३७|| ते च [ २६ ] कषायेऽष्टपले चतुष्पलं सर्पिषश्च पक्तव्यम् | यावत्स्यादष्टपलं शेषं पेयं ततः कोष्णम् ||१३८|| तद्वातपित्तकुष्ठं वीसर्पं वातशोणितं प्रबलम् | ज्वरदाहगुल्मविद्रधिविभ्रमविस्फोटकान् हन्ति ||१३९|| त्रिफला योग घृत - तैल कल्पना- चिकत्सासूत्र अंतर्गत तिक्तषटपलक घृत महातिक्तक घृत महाखदिर घृत

प्रकृतिस्थापन रसायन (त्रिफला)