Preromantizmus, J. Kollár (1).pptxeeeeee

Easy pdf file

1. Preromantizmus koniec 18. storočia – začiatok 19. storočia

2. obdobie 1780 – 1830 (k oniec 18. – začiatok 19. storočia) spoločenská situácia po celej Európe sa šíria revolúcie- Veľká francúzska revolúcia – koniec feudalizmu, vznik kapitalizmu Heslo: sloboda – rovnosť – bratstvo (prax nepriniesla naplnenie hesiel) zrod nacionalizmu – dôraz na význam národa vznik novej spoločenskej vrstvy – meštianstvo (buržoázia), podnikatelia Snaha o oslobodenie sa spod nadvlády, zrovnoprávnenie

3. Preromantizmus – prechod od klasicizmu k romantizmu - ZNAKY priniesol nového hrdinu : je precitlivený, uprednostňuje city pred rozumom, súcití s ľuďmi, často je bezbranný voči spoločnosti Je melancholický, často sa platonicky zaľúbi, nedokáže vyriešiť svoje problémy, a preto ich nakoniec končí samovraždou Prechodné obdobie Vyznačuje sa najmä tým, že spisovatelia uprednostňujú ľudský cit pred ľudským rozumom rodina = základ spoločnosti prvky ľudovej kultúry lit. smer: sentimentalizmus – citový náboj diel

4. Časomerný veršový systém - časomiera je založený na striedaní dlhých a krátkych slabík , obyčajne bez rýmov základnou časovou jednotkou je móra , ktorá zodpovedá jednej krátkej slabike dlhá slabika sa vyslovuje v trvaní dvoch mór slabiky sa vo veršoch spájajú do stôp využíva najčastejšie štyri základné stopy: trochej – U (víru) jamb U – (volá) spondej – – ( vzdávám ) daktyl – U  U (zástupy)

5. najznámejšími časomernými veršami sú: hexameter (šesťstopový daktylo -spondejský verš ) pentameter (päťstopový daktylský verš) striedanie hexametra s pentametrom vytvára tzv. elegický distichon Podľa vzoru antickej poézie sa časomerný prozodický systém využíval v období klasicizmu aj v slovenskej poézii. V najväčšej miere našiel uplatnenie v tvorbe Jána Hollého . Časomieru využil aj Ján Kollár v  Předzpěve Slávy dcery napísanej po česky. Časomiera je však v rozpore s prirodzenými zvukovými vlastnosťami slovenčiny, preto sa v slovenskej poézii natrvalo neuplatnila. Aj zde leží zem ta, před okem mým slzy ronícím , – U  U/ – – / – U   U / – – / – U U/ – – někdy kolébka , nyní národu mého rakev . – U  U / – U   U /– ^//– U  U / – U  U / – ^

6. Ján KOLLÁR V Jene, kde študoval sa zaľúbil do Frederiky Wilhelmíny Schmidtovej , dcéry evanjelického pastora; matka jej bránila vo vydaji , lebo Uhorsko považovala za barbarské; až po smrti rodičov, po 16 rokoch mohla za ním odísť do Pešti. Nenaplnená láska sa stala základom pre dielo SLÁVY DCÉRA navštevoval prednášky z dejín Nemecka v súvislosti s dejinami Slovanov, ktoré uňho vyvolali negatívny postoj k Nemcom, kladný postoj k Slovanom a obavy o ich budúcnosti; pozoroval aj tienisté stránky nemeckého nacionalizmu: rozpínavosť, povýšenectvo a podceňovanie iných národov.

7. počas štúdií v Jene si uvedomuje, že na nemeckom území kedysi žili Slovania (Lužickí Srbi – mená na cintorínoch, miestne názvy, priezviská), no ponemčili sa – veľký smútok; panslavista (stúpenec a priaznivec všeslovanskej vzájomnosti. Slovanské krajiny by medzi sebou kultúrne spolupracovali – vymieňali si knihy, vedcov, spisovateľov. Ochraňovalo by ich Rusko – samostatný, no najneslobodnejší štát v Európe); odporca štúrovčiny (jazyk „kočišov a slúžok“), on sám písal v češtine a v biblickej češtine.

8. Friderika Wilhel mína Schmidtová

9. diela Básně Jána Kollára – zbierka sonetov obsahuje vlastenecké, lyrické i ľúbostné básne Slávy dcéra – básnická skladba O literární vzájomnosti medzi kmeny a nářečími slávskými – literárna rozprava uznáva len štyri nárečia a nesnaží sa o politické zblíženie, iba o kultúrnu spoluprácu Národnie zpievanky – zbierka ľudových piesní

10. Ukážka – Slávy dcéra - Předspěv ( elégia=žalospev ) Ai , zde leží zem ta, před okem mým slzy ronícím , někdy kolébka , nyní národu mého rakev . Stoj noho ! posvátná místa jsou , kamkoli kráčíš , k obloze , Tatry synu, vznes se , vyvýše pohled . Neb raději k velikému přichyl tomu tam se dubisku, jenž vzdoruje zhoubným až dosaváde časům . Však času ten horší je člověk , jenž berlu železnou v těchto krajích na tvou , Slávie, šíji chopil. Horší nežli divé války , hromu, ohně divější , zaslepenec na své když zlobu plémě kydá. O, věkové dávní , jako noc vůkol mne ležící , o, krajino , všeliké slávy i hanby obraz! Hovorí o Slovensku, plače nad jeho osudom, ponemčovanie, pomaďarčovanie protiklady kolíska – rakva apostrofa, zastavuje nepriateľov, utláčateľov, metonymia Symboly Slovenska – Tatry, Dub – symbolický strom Ruska, obdivuje ich minulosť, historický význam, silu Najhorší je človek, ktorý potupí svoju vlastnú zem, nie je ochotný za ňu bojovať, odsudzuje odrodilstvo, symbol agresie. Horší ako vojna je zaslepenec, ktorý kydá zlobu na svoj národ Anafora, bojí sa o osud SLOVENSKÉHO NÁRODA VZDÁVA úctu SLOBODE človeka a národov

11. „... Miluješ vlast svou více , čili Mínu?“ Pů lnoc bije. Já se z l ůžka tíše vztáhnu , Stana před ně různým svědomím , Meč tam tu šíp, vlast tam tu má přítelkyně . Mlčím, váham: rázem rukou v ňadra sáhnu , Srdce vyrvu , na dvé rozlomím, „Na, řknu , „jednu vlasti půlku , druhou Míně .“

12. básnická skladba SLÁVY DCÉRA 2 motívy: láska k žene a smútok nad sklamanou láskou, spoločenský – smútok nad ponemčovaním Slovanov na nemeckom území; lyrická skladba sa stáva akýmsi vyliečením z nenaplnenej lásky k Friderike , podobný spôsob vyrovnania sa s ľúbostným smútkom prevzali od neho aj Ľ. Štúr ( Rozžehnání – Mária Pospíšilová) a A . Sládkovič (Marína – Mária Pišlová ). Témy: národ – osobné pocity - láska

13. Ján KOLLÁR – Slávy dcéra Útvar : lyricko-epická skladba Kompozícia : Predspev a 5 Spevov: I. Sála; II. Labe, Rén Vltava; III. Dunaj; IV. Léthé ; V. Acheron Sú tvorené sonetmi. Rieky v názve patria krajom, ktorými sa vracal z Jeny domov. Prozódia : časomiera (Predspev); sylabicko-tonická (spevy) Jazyk : čeština Počas štúdia sa zaľúbil do FRIDERIKY WILLHELMÍNY SCHMIDTOVEJ – jej matka nedovolila stýkať sa s Kollárom (16 rokov) snaha pomôcť Slovanom v presadzovaní ich práv, vzájomné porozumenie slovanských národov, NIE politické, NIE rečové zjednotenie Slovanov, ale zjednotenie cez vzájomnú výmenu kultúrnych hodnôt , t.j . knihy, časopisy - Rusi boli vnímaní ako vedúci slovanský národ , pretože ako jediní neboli pod nadvládou iného štátneho celku

14. Predspev : elégia ; napísaný elegickým distichom (smutný dvojverš ) Autor tu zhrnul svoje myšlienky o národe, odnárodnení, ľudskosti... Autor žiali nad ponemčenými Lužickými Srbmi (kontrast a symbol kolíska – rakva) Záchranou má byť spojenie sa Slovanov na čele s Ruskom (symbol dub). Vyslovuje myšlienku slobody a humanity (forma paradoxu). vyzýva k aktivite a verí v slávnu budúcnosť Slovanov. I. Sála : je tu jednoduchá dejová osnova – Bohovia vyhoveli prosbám Matky Slávy a rozhodnú, aby Milek , syn bohyne Lady, stvoril Mínu – dcéru Slávy ako ideálny symbol slovanskej budúcnosti, ktorá by Slovanom odčinila predchádzajúce utrpenie. Autor sa vyznáva z lásky k Míne, spomína jej krásu, bozky. V   45.znelke delí svoje srdce medzi vlasť a Mínu. II. Labe, Rén , Vltava : odchod z Jeny, lúčenie s Mínou, pribúdajú vlastenecké znelky a znelky o histórii Slovanov. Nemáme zabúdať na predkov („ Slavme slavně slávu Slávúv slavných .“ – paronomázia ). Uvažuje o pojme vlasť(„pravou vlast jen v srdci nosíme.“) III. Dunaj : o národnom utrpení, častý motív Tatier, túžba stretnúť sa s Mínou po smrti, viera v slávnu budúcnosť („ Slávský život na vzor potopy rozšíří svých všudy meze krokú “) IV. Léthé : v  gr . mytológii rieka, z ktorej sa pije zabúdanie. Autora po slovanskom nebi sprevádza Mína, stretávajú tých, ktorí pre vlasť niečo urobili. V. Acheron : z  gr . rieka vzdychov pretekajúca podsvetím. Autor putuje po slovanskom pekle a stretáva tu odrodilcov. MÍNA – ideál slovanskej devy, vytvorili ju bohovia, dokonalá, nedosiahnuteľná Autor svoje: MÍNA VLASŤ

15. Predspěv = elégia = žalospev – smútočná báseň obsahuje prvky úvahy a melanchólie Ide o nárek nad osudom Slovanov, úvahy o slobode, potrebe humanity, nevyzýva k odplate V diele sa využíva motív putovania – lyrický hrdina sa vracia z Nemecka cez územia obývané Slovanmi MÍNA = stelesnenie cností, krásy všetkých slovanských diev, opísaná ako bohyňa