vatavyadhi-250826012136-21078c62 (1).pdf

neelimapatra2017 0 views 84 slides Oct 05, 2025
Slide 1
Slide 1 of 84
Slide 1
1
Slide 2
2
Slide 3
3
Slide 4
4
Slide 5
5
Slide 6
6
Slide 7
7
Slide 8
8
Slide 9
9
Slide 10
10
Slide 11
11
Slide 12
12
Slide 13
13
Slide 14
14
Slide 15
15
Slide 16
16
Slide 17
17
Slide 18
18
Slide 19
19
Slide 20
20
Slide 21
21
Slide 22
22
Slide 23
23
Slide 24
24
Slide 25
25
Slide 26
26
Slide 27
27
Slide 28
28
Slide 29
29
Slide 30
30
Slide 31
31
Slide 32
32
Slide 33
33
Slide 34
34
Slide 35
35
Slide 36
36
Slide 37
37
Slide 38
38
Slide 39
39
Slide 40
40
Slide 41
41
Slide 42
42
Slide 43
43
Slide 44
44
Slide 45
45
Slide 46
46
Slide 47
47
Slide 48
48
Slide 49
49
Slide 50
50
Slide 51
51
Slide 52
52
Slide 53
53
Slide 54
54
Slide 55
55
Slide 56
56
Slide 57
57
Slide 58
58
Slide 59
59
Slide 60
60
Slide 61
61
Slide 62
62
Slide 63
63
Slide 64
64
Slide 65
65
Slide 66
66
Slide 67
67
Slide 68
68
Slide 69
69
Slide 70
70
Slide 71
71
Slide 72
72
Slide 73
73
Slide 74
74
Slide 75
75
Slide 76
76
Slide 77
77
Slide 78
78
Slide 79
79
Slide 80
80
Slide 81
81
Slide 82
82
Slide 83
83
Slide 84
84

About This Presentation

Vatavyadhi


Slide Content

Vatavyadhi Samanya Chikitsa
Prof Sriram Chandra Mishra
Kayachikitsa Department
VYDS Ayurved Mahavidyalaya, Khurja
•Charaka Samhita Chikitsasthana 28th Chapter
•Sushrut Samhita Chikitsasthana 4th Chapter
•Ashtang Hruday Chikitsasthana 21st Chapter
VATAVYADHI
The group of diseases
primarily caused by vitiated
Vata are collectively called
Vatavyadhi.

2
Vatavyadhi Samanya Chikitsa
Describe the Chikitsa and the
role of Shodhana in
Upastambhita vata
O
BD
C

SYLLABUS
FO
R L.H.
Detail the Chikitsa sutra, Chikitsa
and role of Sneha sweda in
Nirupastambhita Vatavyadhi

3
NIRUKTI (ETIMOLOGY)

वात एवव्याधिःइतिवातव्याधिः।
-
वातहीव्याधिहै

वातेन जनितोव्याधिःवातव्याधिः।
-
वातसेउत्पन्नव्याधिहीवातव्याधिहै

विकृतवातजनितोऽसाधारणोव्याधिर्वातव्याधिः।
-
विकृतवातसेउत्पन्न असाधारणव्याधिहीवातव्याधिहै
VYUTPATTI

वागतिगन्धनयोः
(सु.सू. 21/5) -
गतिएवंगन्धन अर्थकोप्रकटकरनेवाली
'वा'
धातुसेवात एवंवायुशब्दकी

उत्पत्तिहोतीहै।

गतिशब्दसेज्ञान
(knowledge)
गमन
(movement)
तथाप्राप्ति
(to-achieve)
काबोधहोताहै।

गन्धनकाअर्थहोताहैसूचना
(information)


अमरकोशकेअनुसार गन्धन शब्दकेचार अर्थजैसे
-
उत्साहितकरना
,
हिंसाकरना
,
ज्ञापनकोप्रकटकरनातथातथ्यों

काप्रकाशनकरनाहोताहै।यथा
1.
उत्साहनेचहिंसायाचापिगन्धनम ।
(अ.को. 3/3/115)
2.
गन्धनंसूचनोत्साहहिसनेषुप्रकाशनौ।
(
विश्वकोष
91/74)

माधवनिदान
-
मधुकोषकार आचार्य
वि
जयरक्षित

4

इसप्रकारवात शरीरमेंसभीसंवेदनाओं
(motor & Sensory impulses)
कासंवाहक
,
चेष्टाकाप्रवर्तक
,
उत्साहवज्ञानका
प्र
काशक
,      
सभीशारीरिकएवंमानसिकचेष्टाओंकासंचालकतथाविविधज्ञानसमूहोंकोप्राप्तकर प्रकाशितकरनेवालाहै।
(i.e. responsible for all neuro-muscular & mind activities)
Significance
•वा
युरायु

र्बलंवायु

र्वायुर्धाताशरीरिणाम्
| वा
युर्विश्वमिदं

सर्वंप्रभुर्वायुश्चकीर्तितः
|| (Cha. Chi. 28/3)
Vayu is

life, vayu is

strength, vayu mainstays living organism,
the same vayu is verily the
universe,
and hence the Lord Vayu is
praised.


पित्तंपंगु

कफंपंगु

पंगवोमलधातवः
|
वायुनायन्त्रनीयन्तेतत्र गच्छन्तिमेघवत
|| (Sha. Pu. 5/43)
The
Pitta, Kapha and Malas, Dhatus, excretas of the body are lame until all activities of the
above
are initiated by Vayu (Vata), like the movement of Megha is due to Vayu.

5
VAYU FUNCTIONS

स्थानं
प्रा
णस्य

मूर्धोरःकण्ठजिह्वास्यनासिकाः
|

ष्ठीवनक्षवथूद्गारश्वासाहारादिकर्मच
||६||
•उ
दानस्य

पुनःस्थानंनाभ्युरःकण्ठ एवच
|

वाक्प्रवृत्तिःप्रयत्नौर्जोबलवर्णादिकर्मच
||७||

स्वेददोषाम्बुवाहीनिस्रोतांसिसमधिष्ठितः
|

अन्तरग्नेश्चपार्श्वस्थः

मानो

ऽग्निबलप्रदः
||८||

देहंव्याप्नोतिसर्वंतु
व्या
नः

शीघ्रगतिर्नृणाम्
|

गतिप्रसारणाक्षेपनिमेषादिक्रियःसदा
||९||

वृषणौबस्तिमेढ्रंचनाम्भूरूवङ्क्षणौगुदम्
|

पान

स्थानमन्त्रस्थःशुक्रमूत्रशकृन्तिच
||१०||

सृजत्यार्तवगर्भौचयुक्ताःस्थानस्थिताश्चते
|

स्वकर्मकुर्वतेदेहोधार्यतेतैरनामयः
||११||
When these five are located in respective sites optimally, perform
their functions, supports life without any morbidity.
 

प्राणोदानौसमानश्चव्यानश्चापान एवच
|    
स्थानस्थामारुताःपञ्चयापयन्तिशरीरिणम्
|| (Su.
Ni. 1/12)

प्राणोदानसमानाख्यव्यानापानैःसपञ्चधा
|

देहंतन्त्रयतेसम्यक्स्थानेष्वव्याहतश्चरन्
||(Cha. Chi. 28/5)
TYPES OF
 VAYU

6
Vata Guna (Qualities of Vata)

तत्र

रुक्षोलघुःशीतःखरःसूक्ष्मश्चलोऽनिलः



पित्तंसस्नेहतीक्ष्णोष्णंलघुविस्त्रंसरंद्रवम्॥
   
स्निग्धःशीतोगुरुर्मन्दःश्लक्ष्णोमृत्स्नःस्थिरःकफः।
(A.H.Su.
1/11-12)
Guna Karma
•Ruksha (Dryness) Soshana
•Laghu (Lightness) Langhana
•Sheeta (Coldness) Stambhana
•Khara (Roughness) Lekhana
•Sookshma (Minuteness) Vivarana
•Chala (Movement) Prerana
Others – Vishada (Non-sticky), Daruna (Hardness), Yogavahi (Synergostic), Ashukari (Quickness),
Dwiguna, Achintyavirya, Avyakta vyaktakarmaa, Tiryagaa, Sarvaga (all prevating), Vyavayi
(Prevasiveness), Sabdatva (Audibility), Sparsatva (Tactility)
Bhautika composition
Vata
dosha has dominance of 
vayu
and 
akasha

mahabhuta.
[A.S. Sutra Sthana 20/2] 

7
VATA KARMA (FUNCTION – In Sama Condition)

वायुस्तन्त्रयन्त्रधरःप्राणोदानसमानव्यानापानात्मा
, प्र
वर्तकश्चेष्टानामुच्चावचानां
,
नियन्ताप्रणेताच मनसः
,
सर्वेन्द्रियाणामुद्योजकः

र्वेन्द्रियार्थानामभिवोढा
, स
र्वशरीरधातुव्यूहकरः
,
सन्धानकरःशरीरस्य
,
प्रवर्तकोवाचः
,
प्रकृतिःस्पर्शशब्दयोःश्रोत्रस्पर्शनयोर्मूलं
,

र्षोत्साहयोर्योनिः
, स
मीरणोऽग्नेः
, दो
षसंशोषणः
,
क्षेप्ताबहिर्मलानां
,
स्थूलाणुस्रोतसांभेत्ता
, क
र्तागर्भाकृतीनाम्
,
आयुषोऽनुवृत्तिप्रत्ययभूतो

भवत्यकुपितः
| (Cha. Su. 12/8)
1.वा
युस्तन्त्रयन्त्रधरः
- Co-ordinator of various systems.
2.प्रा
णोदानसमानव्यानापानात्मा
- Source of fine Vāyu
3.
प्रवर्तकश्चेष्टानामुच्चावचानां
– Activator of different bodily activity
4.
नियन्ताप्रणेताच मनसः
– Regular of Psychic
5.स
र्वेन्द्रियाणामुद्योजकः
– Union & promoter of senses to their objects
6.स
र्वेन्द्रियार्थानामभिवोढा
– Promoter of sensory senses to act on their object.

8
7.स
र्वशरीरधातुव्यूहकरः
- Controller of different tissues
8.
सन्धानकरःशरीरस्य
- Maintain the integrity of body
9.
प्रवर्तकोवाचः
- Promoter
 of speech
10.
प्रकृतिःस्पर्शशब्दयोःश्रोत्रस्पर्शनयोर्मूलं
- Regulator & co-ordinator of sound & touch etc
11.ह
र्षोत्साहयोर्योनिः
- Promotor of joy & courage
12.स
मीरणोऽग्नेः
- Initiator of all types of Agnis (bio-fire)
13.
दोषसंशोषणः
- Controller of the Doshas
14.
क्षेप्ताबहिर्मलानां
- Helps in excretion of wastes
15.स्
थूलाणुस्रोतसांभेत्ता
- Converter of gross channels into subtle channels
16.क
र्तागर्भाकृतीनाम्
- Causative factor of formation of fetus
17.आ
युषोऽनुवृत्ति
- Sustainer of life

9

प्रस्पन्दनोद्वहनपूरणविवेकधारणलक्षणोवायुःपञ्चधाप्रविभक्तःशरीरंधारयति।।
(सु.सू. 15/4)

प्रस्पन्दन
-
विभिन्नक्रियाओंकासम्पादनकराना।
(
व्यानवायु
)

उद्रवहन
- श्वा

, प्र
श्वास
,
संभाषणआदिमेंसहायताकराना।
(
उदानवायु
)

पूरण
-
आहारादिकाग्रहणकराना।
(प्रा
णवायु
)

विवेक
- सा

-
किट्टकाविभाजनकराना।
(
समानवायु
)

धारण
- वी
र्य
, म

,
मूत्रादिकाधारणएवंविसर्जनकराना।
(अ
पानवायु
)

तंचलः। उत्साहोच्छ्‌वासनिश्वासचेष्टावेगप्रवर्तनैः।सम्यग्गत्याचधातूनामक्षाणांपाटवेन च ।।
(अ.हृ.सू. 11/1-2)

उत्साहएवंप्रेरण
- Enthusiasm & aspiration

उच्छवासतथानिःश्वास
- Inspiration & Exhalation

इन्द्रियपाटव
(
स्वविषयप्रवृत्ति
)- Promotor of senses to their own objects

वेग प्रवर्तन एवंधारण
- Controller of physical & mental urges

10

तत्रवातक्षयेमंदचेष्टताअल्पवाक्त्वंअप्रहर्षोमूढ़संज्ञता॥
(सु.चि. १५।७)

लिङगंक्षीणेअनिलेअंगस्यसादोअल्पंभाषितेहितम्।

संज्ञामोहःतथाश्लैष्मवृद्धिउक्तआमयसंभवः॥
(A.H.Su.11/15)
•    
वातक्षयेकटुतिक्तकषायरूक्षलघुशीतानाम्॥
(Cha. Sha.6/11)

मंदचेष्टता
- Deterioration of activities which are normal to Vayu

अल्पवाक्त्वं
/
अल्पंभाषिते
- Less speech, less inclined to speak

अप्रहर्षो
- Lack of enthusiasm, exhilaration and emotional push

मूढ़संज्ञता
/
संज्ञामोहः
- Altered consciousness.

अंगस्यसादो
- Feeling as if the body activities have slowed out or come to a halt

श्लैष्मवृद्धिउक्तआमय
- When there is vata kshaya, simultaneously Kapha increases.
    
कटुतिक्तकषायरूक्षलघुशीतानाम्
- Liking towards pungent, bitter and astringent foods, those which are
dry, light and cold, all these qualities and tastes increase Vata
VATA KSHAYA LAKSHANA (Hypo-functioning)

तत्र
(वा
तक्षये
)
स्वयोनिवर्धानि

एवप्रतीकारः॥
(सु.सू.१५।८)

11
VATA VRIDDHI LAKSHANA (Hyperfunctioning)

कुपितस्तुखलुशरीरेशरीरंनानाविधैर्विकारैरुपतपतिबलवर्णसुखायुषामुपघाताय
,
मनोव्याहर्षयति
, स
र्वेन्द्रियाण्युपहन्ति
,
विनिहन्तिगर्भान्

विकृतिमापादयत्यतिकालंवाधारयति
, भ
यशोकमोहदैन्यातिप्रलापाञ्जनयति
,प्रा
णांश्चोपरुणद्धि
|

नानाविधैर्विकारैरुपतपति
-
Various kinds of diseases (

शीतिर्वात्विकारः
)

बलवर्णसुखायुषाम उपघाताय
- Deteriorates
or diminishes the strength, complexion, happiness, and life span

मनोव्याहर्षयति
-

Perturbs
(
worried or upset)
the mind,

सर्वेन्द्रियाण्युपहन्ति
-
Disturbs the sense faculties

विनिहन्तिगर्भान्विकृतिमापादयत्यतिकालंवाधारयति
-

Destroys,
deforms or retains the embryo for longer periods

भयशोकमोहदैन्यातिप्रलापाञ्जनयति
-
Gives rise to fear, grief, attachment, humility, excessive delirium,

प्राणांश्चोपरुणद्धि
- Takes
away life

12
ROLE OF VATA IN CAUSING DISEASES

अव्याहतगतिर्यस्यस्थानस्थःप्रकृतौस्थितः
|
वायुःस्यात्सोऽधिकंजीवेद्वीतरोगःसमाःशतम्
||
(Cha. Chi. 28/4)
When
normal (non vitiated) vayu is at its abode with unobstructed (free) movement, is
responsible
for
long lifespan of hundred years devoid of diseases.

विमार्गस्थाह्ययुक्तावारोगैःस्वस्थानकर्मजैः
|
शरीरंपीडयन्त्येतेप्राणानाशुहरन्तिच
|| (Cha. Chi. 28/12)
When
dislodged or impaired, dosha harm the body by diseases according to their respective
site
and function, and
may even lead to instantaneous death.

13
NUMBER OF VATAVYADHI

सङ्ख्यामप्यतिवृत्तानांतज्जानांहिप्रधानतः
|


अशीतिर्नखभेदाद्यारोगाःसूत्रेनिदर्शिताः
||
(Cha. Chi. 28/12-13)
•Even though the diseases caused by them are innumerable, starting from
 
nakhabheda 
(nail splitting),
the major eighty diseases enlisted in
 
Sutra Sthana 
are important.
VATAVYADHI
(सङ्ख्यामप्यतिवृत्तानां)
(The diseases caused by them are innumerable)
VATA ALONE
NANATMAJA
+ KAPHA or +PITTA
SAMANYAJA
ATIKARMANYA AKARMANYA
Ex
- Sixty-two conditions of
increased
and decreased dosha etc
Ex
-

शीतिर्वात्विकारः

14

शीतिर्वात्विकारः
(VATAJA NANATMAJA VIKARA)

तत्रादौ
वा
तविकारानुव्याख्यास्यामः
|


द्यथा
-

नख
भेदश्च
,


विपादिकाच
,


पादशूलंच
,

पा
दभ्रांशश्च
,


पादसुप्तच
,


वातखुद्दताच
,

गु
ल्फग्रहश्च
,


पिण्डिकोद्वेष्टानंच
,


गृध्रसीच
,

जा
नुभेदश्च
,

जा
नुविश्लेषणश्च
,

उरुस्
तंभश्च
,

उरु
सादश्च
,


पाङ्गुल्लंच
,

गु
डभ्रंशश्च
,

गु
त्थुरतिश्च
,

वि
श्नाक्रमश्च
,

शे
फस्तंभश्च
,


ङ्क्षणानाहश्च
,

चि
त्रितभेदश्च
,

वि
द्भेदश्च
,


दावर्तश्च
,


खञ्जत्वंच
,


कुब्जत्वंच
,


वामनत्वंच
,

त्रि
कग्रहश्च
,

पृ
ष्ठग्रहश्च
,

पा
र्श्वैवमर्दश्च
,

उद
रावेष्टश्च
,

हृण्
मोहश्च
,

हृ
द्यद्रवश्च
,


क्षौघर्षश्च
,


क्षौपरोधश्च
,


क्षस्तोद्श्च
,


हुशोषश्च
,

पृ
ष्ठास्तंभश्च
,

मन्
यस्तंभश्च
,


ण्ठोद्वंसश्च
,


नुभेदश्च
,


ष्ठभेदश्च
,


क्षिभेदश्च
,

दन्त
भेदश्च
,


दन्तशैथिल्यंच
,


मुक्तवंच
,

वा
क्सङ्गश्च
,


कषायस्यताच
,

मु
खशोषश्च
,


अरसज्ञताच
,

घ्रा
णनाश्च
,


कर्णशूलंच
,


शब्दश्रवणंच
,


च्चैःश्रुतिश्च
,


बधिर्यंच
,


र्त्मस्तंभश्च
,


र्तमासङ्कोचश्च
,


तिमिरंच
,


अक्षीशूलंच
,


क्षिव्यूदश्च
,

भ्रु
व्यूदश्च
,

शङ्ख
भेदश्च
,


लाटभेदश्च
,


शिरोरुक्च
,


केसभूमिस्फुटनंच
,


अर्दितंच
,


काङ्गरोगश्च
,


र्वाङ्गरोगश्च
,


क्षवधश्च
,


केकेश्च
,

दण्ड
कश्च
,

तमश्च।,

भ्र
मश्च
,

वे
पथुश्च
,


जृम्भाच
,


हिक्काच
,

वि
षादश्च
,


तिप्रलापश्च
,


रौक्ष्यंच
,


पौरुष्यंच
,


श्यावरुणावभासताच
,

अस्
वप्नश्च
,


अनवस्थितचित्तत्वंच
;


इत्यशीतिर्वात्विकारावत

विकारणामपेरिसङख्येयानामाविष्कृतात्माचित्रणः
||

(Cha. Su. 20/11)

15

नखभेद
(
नाखूनोंकाचटकना
)•
विपदिका
(
तलवोंकाफटना
) •
पादाशुला
(
पैरमेंदर्द
) •
पादभ्रामशा
(
पाद पतन
) •
पादसुप्तता
(
पैरोंमेंसुन्नता
)

वातखुद्दता
(
टखनेकेक्षेत्रमेंदर्द
)

गुल्फाग्रह
(
टखनेकेक्षेत्रमें

कड़न
)

पिंडिकोद्वेष्टान
(
पिंडलीकी

मांसपेशियोंमेंऐंठन
)

गृध्रसी
(सा
इटिका
) •
जानुभेद
(
घुटनेमेंफटनेजैसादर्द
)

जानुविश्लेशा
(
घुटनेकेजोड़में

व्यवस्था
)

उरुस्तम्भ
(
जांघमेंअकड़न
) •
उरुसाडा
(
जांघमेंगतिकीहानि
)•
पंगुल्या
(पै
राप्लेजिया
) •
गुदाभ्रंश
(
रेक्टमप्रोलैप्स
)

गुदामेंदर्द
(
गुदामेंदर्द
) •
वृषणक्षेप
(
अंडकोशमेंदर्द
) •
शिश्नस्तम्भ
(
लिंगमेंकठोरता
) •
वंक्षणाह
(
कमरमेंमोच
) •
श्रोणिभेद
(
पेल्विसमेखलामेंदर्द
)

विदभेद
(दस्त) •
उदावर्त
(
वातकीविपरीतदिशा
)•
खंजतवा
(लं
गड़ाना
) •
कुब्जात्व
(का
यफोसिस
) •
वामनत्व
(बौ
नापन
)

त्रिकग्रह
(
त्रिकक्षेत्रमेंकठोरता
) •
पृष्ठग्रह
(
पीठमेंअकड़न
) •
पार्श्वमर्द
(
पक्षोंमेंसंपीड़न
)

उदरावेस्ता
(
पेटमेंमरोड़वाला

र्द
)

हृणमोह
(
हृदयविकार
)

हृद्द्रव
(क्षि
प्रहृदयता
) •
वक्षउद्धार
(
सीनेमेंदर्द
) •
वक्षउपररोध
(
सीनेमेंसिकुड़न
)

वक्षाटोडा
(
सीनेमेंचुभनवाला

र्द
)

बहुशोष
(
हाथकाक्षय
)

ग्रीवास्तम्भ
(
गर्दनमेंअकड़न
) •
मन्यस्तम्भ
(टो
र्टीकोलिस
)

कण्ठोध्वंस
(
आवाजकाकर्कश
हो
ना
)

हनुभेद
(
जबड़ेमेंचटकनेजैसा

र्द
)

ओष्ठभेद
(
होठोंमेंफटनेजैसादर्द
)

अक्षिभेद
(
आँखोंमेंदरारजैसा

र्द
)

दन्तभेद
(
दांतोंमेंकटकटाहटजैसा

र्द
)

दंतशैथिल्य
(
ढीलेदांत
) •
मूकात्व
(अ
फ़ेसिया
) •
वाक्संग
(
हकलाकरबोलना
)

कषायस्यता
(
मुंहमेंकसैलास्वाद
) •
मुखशोष
(
मुंहमेंसूखापन
)

स्वादसंवेदनाकानुकसान
(अ
रासज्ञता
)
•घ्रा

-
नशा
(
गंधकीअनुभूतिमें

मी
)

कर्णशूल
(
कानकादर्द
)

अशब्दश्रवण
(टि
निटस
) •
उच्चैश्रुति
(
सुननेमेंकठिनाई
) •
बधिर्य
(ब
हरापन
) •
वर्तमस्तम्भ
(
पलकोंमेंअकड़न
)•
वर्तमासंकोचा
(एं
ट्रोपियन
)

तिमिरा
(
दृष्टिकीहानि
) •
अक्षिशुला
(
आँखोंमेंदर्द
) •
अक्षिव्यूदासा
(
तिरछीआँख
) •
भ्रुव्यूदास
(
भौंहेंटेढ़ीकरना
)

शंखभेद
(
सिरकेकनपटीक्षेत्रमें

दरारजैसादर्द
)

ललाटभेद
(
सिरकेअगलेभागमें

दरारजैसादर्द
)

शिरोरुक
(सि
रदर्द
)

केशभूमिस्फुटन
(
खोपड़ीका

टना
)

अर्दिता
(
चेहरेकापक्षाघात
) •
एकांगरोग
(मो
नोप्लेगिया
)

सर्वांगरोग
(क्वा
ड्रिप्लेजिया
) •
पक्षावध
(हे
मिप्लेगिया
) •
अक्षेपका
(
क्लोनिकआक्षेप
) •
दण्डक
(
टॉनिकऐंठन
)

तम
(
आँखोंकेसामनेअंधेराछा

जानायाबेहोशीजैसामहसूस
हो
ना
)

भ्रम
(
चक्कर आना
) •
वेपथु
(कं
पन
) •
ज्रुम्भा
(जम्
हाई
) •
हिक्का
(हि
चकी
) •
विषाद
(
अवसादयाअस्थेनिया
)

अतिप्रलाप
(
अत्यधिकप्रलाप
) •
रौक्ष्य
(खु
रदरापन
) •
पारुष्य
(खु
रदुरापन
)

स्यावरुणवभासता
(
कालालाल
रं

)

अश्वपना
(अ
निद्रा
)

16
Cracks In Nail (nakhabheda) Diarrhea(vidbheda) Difficulty In Vision(akshibheda) Frontal Pain(lalatabheda)
Cracks In Feet (vipadika) Dysperistalsis(udarvarta) Toothache(dantabheda) Headache(shiroruka)
Foot Pain (padashula) Unable To Walk (Khanjata) Loose Teeth (Dantashaithilya) Scaling In Scalp (Keshabhumisphutana)
Foot Drop (pada Bhransha) Kyphosis(kubjata) Aphasia (Mukatva) Facial Paralysis (Ardita)
Foot Numbness (pada Suptata) Dwarfism (Vamanatva) Speech Disorder (Vakasanga) Monoplegia (Ekangaroga)
Difficulty In Walking (Vatakhuddata)Stiffness Of Sacro-iliac Joint (Trikagraha)Astringent Taste In Mouth(kashayasyata)Quadriplegia (Sarvangaroga)
Stiffness In Ankle(gulphagraha) Back Stiffness(prishtagraha) Dry Mouth(mukhashosha) Hemiplegia(pakshavadha)
Cramps In Calf (Pindikodveshtana) Lateral Side Chest Pain(parshvavamarda)Tastelessness (Arasagyata) Clonic Contraction(akshepaka)
Sciatica (gridhrasi) Pain Abdomen(udaraveshta) Anosmia(grananasha) Tonic Contraction(dandaka)
Genu Varum (Janubheda) Stiffness In Heart(hridmoha) Earache(karnashula) Fainting(tama)
Genu Valgum (Januvishlesha) Heaviness In Heart(hriddrava) Tinnitus (Ashabdashravana) Giddiness(bhrama)
Stiffness In Thigh (urustambha) Rubbing Pain In Chest(vakshauddharsa)Difficult Hearing(ucchaihsruti) Tremors(vepathu)
Thigh Pain (Urusada)
Difficulty In Thoracic Cage Muscle
Movements (Vakshauparodha)
Deafness (Badhirya) Yawning(jrimbha)
Paraplegia (Pangulya) Stabbing Pain In Chest (Vakshastoda)Ptosis Of Eye Lid(vartmastambha) Hiccups (Hikka)
Rectum Prolapse(guda Bhransha) Wasting Of Arm Muscles (Bahushosha)Entropion (Vartmasankocha) Depression(vishada)
Tenasmus (Gudarti) Neck Stiffness (Grivastambha) Glaucoma (Timira) Delirium(atipralapa)
Scrotum Pain(vrushnakshepa) Torticollis (Manyastambha) Pain In Eye(akshishula) Dryness(rukshya)
Stiffness In Penis(shephastambha) Hoarseness Of Voice (Kanthoddhvansa)Complete Loss Of Vision(akshivyudasa)Hardness(parushya)
Tension In Groin Area(vankshanaanaha)
Difficult Movement Of Tempo-mandibular
Joint(hanubheda)
Complete Loss Of Eye
Brow(bhruvyudasa)
Dusky Appearance
(Shyavarunaavbhasata)
Pelvic Girdle Pain(shronibheda) Cracks In Lips(oshthabheda) Temporal Pain(sankhabheda) Insomnia(aswapana)

17

रूक्षशीताल्पलघ्वन्नव्यवायातिप्रजागरैः
|

विषमादुपचाराच्चदोषासृक्स्रवणादति
||१५||

लङ्घनप्लवनात्यध्वव्यायामातिविचेष्टितैः
|

धातूनांसङ्क्षयाच्चिन्ताशोकरोगातिकर्षणात्
||१६||

दुःखशय्यासनात्क्रोधाद्दिवास्वप्नाद्भयादपि
|

वेगसन्धारणादामादभिघातादभोजनात्
||१७||

मर्माघाताद्गजोष्ट्राश्वशीघ्रयानापतंसनात्
|
(Charak
chikitsa 28/15-18)

वातव्याधि
नि
दान
(सा
मान्य
)
1.
आहारसम्बन्धीकारण
- रू
क्ष
, शी

, अल्प, ल
घु
, प्र
मित
(little diet), वि
रुद्ध
,

सात्म्य
, क
टु
-ति
क्त
-क
षाय
, दा
रुण
, खर, वि
शद
,
तथाविषम आदिआहार तथाउपवास

एवंआहार
-
विधिकेविपरीत आहार ।
2.
विहारसम्बन्धीकारण
- अ
तिमैथुन
, अ
तिजागरण
, अ
तिव्यायाम
, वे
गविधारण
,
चि
न्ता
-शो

-का

- भ

,
प्लवन
(तै
रना
),
कष्टकर शय्या
, हा
थी
-ऊँ

-
घोड़ेकीसवारी
,

अतिअध्ययन
-प्र
धावन
-प्र
पीडन
,
उच्चभाषण
, भा

-व
हन
, ब
लव‌द्विग्रह
,
     
असात्म्यविहार आदि।
3.
रोगतिकर्षणजन्यकारण
-
इसकोवातव्याधिकेनिदानार्थकररोगकेअन्तर्गत

माननाचाहिए।प्रायःदीर्घकालिकरोगोंमेंवातव्याधियोंकेउत्पन्नहोनेकीसम्भावना

प्रबलहोतीहै।
4.
धातुक्षयजन्यकारण
-
रसरक्तशुक्रादिकेक्षयहोनेपरप्रायःवातव्याधियाँउत्पन्न

होतीहै।
5.
मार्गावरोधतथाआमरसकीउत्पत्ति
-
वातप्रकोपकाप्रमुखकारण
6.
चिकित्साकर्मव्यतिक्रम
-
असमयमेंपंचकर्म
,
अत्यधिकरक्तविस्स्रावण
,
मूत्र तथा

पुरीषरेचकऔषधियोंकाप्रयोग
,
लंघवादिकाप्रयोग ।
7.
अन्यकारण
- अ
भिघात
,
मर्माभिघात आदि।
Vishesha nidana (Specific Etiology)
elaborated according to specific disease

18
•Certain natural or unavoidable factors cause excess of vata in the human
 body.
At the end of
meal digestion
(jirne-anne)

19
Although many reasons for Vata outbreak have been mentioned, all these reasons can be included
in the following two -

वायोर्धातुक्षयात्कोपोमार्गस्यावरणेन च
(वा)

(च.चि. 28/49)
(The provocation of
 vata is either due to dhatukshaya means diminution of tissue elements and / or due to 
avarana 
means obstruction to its pathway)
वात प्रकोप
[The vitiation of Vayu occurs either in the Guna (Characters) or in Karma (Functions) or in both]

धातुक्षयजन्य
(Depletion of tissue element)
(
निरुपस्तम्भितवातव्याधि
)

मार्गस्यावरणेन
(मा
र्गावरोधजन्य
)
(Occlusion of it’s channel of circulation)
(
उपस्तम्भितवातव्याधि
)

म्प्राप्ति

20
•Depletion of Dhatu (Dhatukshaya) leads to the formation of Riktasthana (or porous places) in Dhatu. These
empty places get occupied by Vayu, leading to further destruction of Dhatu.

देहेस्रोतांसिरिक्तानिपूरयित्वाऽनिलोबली
||

करोतिविविधान्व्याधीन्सर्वाङ्गैकाङ्गसंश्रितान्
| (Cha. Chi 28/19)

धातुक्षयकरैर्वायुःकुप्यत्यतिनिषेवितैः।। चरन्स्त्रोतःसुरिक्तेषुभृशंतान्येवपूरयन्।
ते
भ्यो
     
ऽन्यदोषपूर्णेभ्यःप्राप्यवाऽऽवरणंबली

।।
(A.H.NI 15/5-6)
•Vata dosha get vitiated due to Dhatukshaya (depletion of Dhatus qualitatively and quantitatively) or due to
intake of excess vatakara aahara and vihara.
•This vitiated Vata (BALI) while travels throughout the body lodges in Rikta Strotas (empty channels)
producing diseases related to that Strotas or by getting enveloped by the other doshas affecting the body.
Ashraya-Ashrayi
Bhava

धातुक्षयजन्य

म्प्राप्ति
Dhatukshaya leads to
Vataparakopa and/or
Vataprakopa leads to
Dhatukshaya.
Here, vata is the only dosha
producing the effect, hence
very powerful
धा
तुक्षयादिति
 सा
रक्षयात्
- Chakrapani

21
Dathukshayais further classified into:
1.Sadya Kshaya: Provokes Vatadosha suddenly
 
•Cause - Sudden loss of dhatu takes place
•Example - Excessive external bleeding
(Shonitaatipravrutti), excessive fluid loss as in case of
excess shodhana or Atisara/chardi disease (Mala
atipravrutti), Abhighata, Marmaghata, Gaja- Aswa
Sheeghrayana Apatamsana etc etc
2.Chira kshaya: 

Provoke Vatadosha gradually
•Cause – Gradual depletion of dhatu formation
•Example – Vyadhikarshana, Habituation of intake of
non-nutrient / less-nutrient foods such as Ruksha,
Sheeta, Alpa Ahara etc; and constant excess
utilization of the nutrients such as Ratrijagarana,
Ativyayama, Ativyavaya etc
Hetu Sewana Vyadhikarshana  Vardhakya
(Marmabhigataja
Agantuja Hetuvishesha)





Vataprakopa Vataprakopa Kshay of kapha
(Vyan Vata) (Upadrava) bhav in
the body


Circulation through
Shleshaka kapha
Rasayani
kshaya in sandhi
Sthansanshraya in sandhis where kha-vaigunya is
present

Dhatukshayajanya Vtavyadhi
(
निरुपस्ताम्भितवातव्याधि
)
Sadya Kshaya Chira kshaya

22

वायोर्धातुक्षयात्

कोपोमार्गस्यावरणेन च
(वा) |
(Cha. Chi 28/59)
“ ”
मार्गस्यावरणेन

मार्गावरोधजन्य

म्प्राप्ति

वातपित्तकफादेहेसर्वस्रोतोऽनुसारिणः
||
वायुरेवहिसूक्ष्मत्वाद्द्वयोस्तत्राप्युदीरणः
|

कुपितस्तौसमुद्धूयतत्र तत्रक्षिपन्गदान्
|| क
रोत्यावृतमार्गत्वात

रसादींश्चोपशोषयेत्।
(Cha. Chi 28/59-61)
•The vata, pitta and kapha,
always circulate through all the body channels. The vata, owing to its subtle
characteristics
is really the impeller of the other two. When the vata is provoked, it propels the other two dosha
and
dislodges them about here and there, causing various diseases.
•Due to
 
avarana 
(obstruction in its path), it further causes diminution (
Upasoshayet) of the body
nutrient fluid (Rasa) and other body elements.
•Here, vata is associated with any one or more of the other doshas, hence vata alone is
not
 very powerful here.
{
पित्तंपंगु

कफंपंगु

पंगवो

मलधातवः
|
वायुनायन्त्र

नीयन्तेतत्र गच्छन्ति

मेघवत
|| (Sha. Pu.
5/43)

23
•The word ‘Margavarana’ is a combination of the terms‘ Marga’ and ‘Avarana’.
•‘Marga’ means ‘channel’ and ‘Avarana’ means ‘to cover’ or ‘to obstruct’.
•Avarana -
 
When increased Pitta, Kapha, Dhatu or Mala obstruct the pathway of Vata leading to
its Prakopa, then this condition is termed as Avarana of Vata. (The entire phenomenon)
•Avaraka - The factor that causes the obstruction (which covers the Vata and obstruct it, i.e. pitta etc).
•Avruta - The factor that is obstructed / covered.
 (Vata in this instant)
AVARANA is the entire pathological mechanism wherein
an AVARAKA will block the AVRUTA.
“ ”
मार्गस्यावरणेन
-
आवरणजन्यवातव्याधि

24
•Gati is the unique feature of Vatadosha, and whenever this Gati is disturbed due to Margavarana,
by other Doshas, Dhatus or Malas, it leads to Vataprakopa.
•Types of AVARANA
•Murta Avarana : Here the avarana caused by other Doshas, Dhatus or Malas. It is also known
as Anya Dosha Avarana (Anyavarana) (22-Charak)
•AMurta Avarana: Here one type of Vata obstructs the function of another type of Vata. (
पंचवायु

केपरस्पर आवरण
). It is also known as Anyonya Avarana (20-Charak)
•Mishra Avarana: 2 or more Doshas are involve (
लक्षणानांतुमिश्रत्वंपित्तस्यचकफस्यच
||

उपलक्ष्यभिषग्विद्वान्मिश्रमावरणंवदेत्
- On observing the mixed symptoms of pitta and kapha, the learned
physician should diagnose it as a condition of combined occlusion. [C.Chi.28/231]
   
सर्वेष्वेतेषुसंसर्गंपित्ताद्यैरुपलक्षयेत्
|| (Cha. Chi. 28/58)
वा
तस्य
 पि
त्तादिसंसर्गं
  –
ज्ञापयन्नाहसर्वेष्वित्यादि
| पि
त्ताद्यैरिति
 पि
त्तकफरक्तपुरीषादिभिः
| (Chakrapani) 

25

आवरणजन्यवातव्याधि
According to Charak -42 (22+20)​
Murta Avarana (Anya Dosha Avarana)
(वा
तस्य
 पि
त्तादिसंसर्गं
)
AMurta Avarana (Anyonya Avarana )
(
पंचवायुकेपरस्पर आवरण
)
1. –
पित्तावृत्तवात
1
2. –
कफावृत्तवात
1
3.
रक्तावृतवात
- ।
4. –
मांसावृतवात
1
5. –
मेदसावृतवात
1
6.
अस्थ्यावृतवात
-1
7.
मज्जावृतवात
- 1
8. –
शुक्रावृतवात
1
9.
सर्वधात्वावृतवात
-1
10. –
अन्नावृतवात
1
11.
मूत्रावृतवात
- 1
12.
मलावृतवात
– 1
13.
पित्तावृतप्राण
-1
14. –
पित्तावृत उदान
1
15.
पित्तावृतव्यान
-1
16. –
पित्तावृतसमान
1
17.
पित्तावृत अपान
-1
18. –
कफावृतप्राण
1
19. –
कफावृत उदान
1
20. –
कफावृतव्यान
1
21.
कफावृतसमान
- 1
22.  
कफावृत अपान
- 1
1.
उदानावृतप्राण
- 1
2.
व्यानावृतप्राण
- 1
3.
समानावृतप्राण
- 1
4.
अपानावृतप्राण
- 1
5.
प्राणावृत उदान
- 1
6.
व्यानावृत उदान
- 1
7.
समानावृत उदान
- 1
8.
अपानावृत उदान
- 1
9.
प्राणावृतव्यान
- 1
10.
उदानावृतव्यान
- 1
11.
समानावृतव्यान
- 1
12.
अपानावृतव्यान
- 1
13.
प्राणावृतसमान
- 1
14.
उदानावृतसमान
- 1
15.
व्यानावृतसमान
- 1
16.
अपानावृतसमान
- 1
17.
प्राणावृत अपान
- 1
18.
समानावृत अपान
- 1
19.
उदानावृत अपान
- 1
20.  
व्यानावृत अपान
- 1

26

वातपित्तकफादेहेसर्वस्रोतोऽनुसारिणः
||
वायुरेवहिसूक्ष्मत्वाद्द्वयोस्तत्राप्युदीरणः
|

कुपितस्तौसमुद्धूयतत्र तत्रक्षिपन्गदान्
||

रोत्यावृतमार्गत्वात

रसादींश्चोपशोषयेत्।
(Cha. Chi 28/59-61)
•The vata, pitta and kapha,
always circulate through all the body channels. The vata, owing to its subtle
characteristics
is really the impeller of the other two. When the vata is provoked, it propels the other two dosha
and
dislodges them about here and there, causing various diseases.
•Due to
 
avarana 
(obstruction in its path), it further causes diminution (
Upasoshayet) of the body nutrient
fluid (Rasa) and other body elements.
{
पित्तंपंगु

कफंपंगु

पंगवोमल

धातवः
|
वायुनायन्त्रनीयन्तेतत्र

गच्छन्तिमेघवत
|| (Sha. Pu.
5/43)
By getting enveloped/surrounded/ hindered by the other doshas which have accumulated in the channels
and producing decreased or loss of functioning of the channels so affected. Here, vata is associated with any
one or more of the other doshas, hence vata alone is not very powerful here.

27
•Margavarana Sthanavishesha:
 
The terms ‘Srotorodha’ and ‘Margoparodha’ can be seen in Charaka Samhita and Susrutha Samhita respectively
under ‘Rasapradoshaja Vikara (Cha.su.28/9-10, Su.su.24/9). This clearly suggests that Margavarana is a pathological process
that primarily occurs in Rasavaha Srotas. According to Chakrapani, the term Rasa signifies Rakta and all other Dravadhatu.
Hence, it can be inferred that Margavarana occurs in the channels carrying Rasaraktadi Dhatu (Cha.chi.15/36).
•Margavarana hetu Vishesha:
  
Among Vatavyadhi nidana, Ama is the factor which causes Vataprakopa by means of Margavarana
(Cha.chi.28/17). Ama refers to Sama pitta or Sama Kapha. Atisantarpana is responsible for Srotolepa
 (Atherosclerosis).
Maximally vitiated Kapha dosha can produce Dhamani praticaya (Atherosclerosis). Similarly maximally vitiated Pitta
(Vasculitis) or the Kapha (Atherosclerosis) can bring about Margavarana.
•Margavarana Vikara vishesha:
 
Clinical manifestations of Margavaranajanya vyadhi are most often acute / sudden in onset (Ash.hr.ni. 10/19-20) .
Margavarana samprapti can be observed in the description of various diseases in Samhita, some of which are
Hritshoola, Sthoulya, Vatavyadhi, Vatarakta, Unmada and Mutroukasada.

28
Kapha prakopa Medovriddhi
Marga-avaran to the
/ Ama uttpatti
flow of poshak rasa



Srotorodha Excessive pressure over
Poshakarasa nyunata
weight bearing joints
to Asthidhatu





Vata Vimarga Vyan Vata Prakopa in Sandhi
Asthidhatu Kshaya in Sandhi
Gaman
Sthansanshraya in Sandlu where Kha-vaigunya is present


Margavarodhajanya Vatavyadhi
(
उपस्तम्भितवातव्याधि
)

29

वात प्रकोपकनिदानकासेवन
(Natural or Artificial)


वात प्रकोप


वातवहनाडीक्रियाव्यतिक्रम

वातकर्मवृद्धि
(Increase function of
nerve impulses)
-
आक्षेपक
(Convulsions)
-
कम्प
(Tremors)
-
शूल
(Pain)

वातकर्मक्षय
(Decrease function of
nerve impulses)
-
पक्षवध
(Paralysis)
-
अर्दित
(facial paralysis)

सामान्यसम्प्राप्ति

एवं

सम्प्राप्तिघटक


सम्प्राप्तिघटक
•दो

-
वात प्रधान
(
धातुक्षयजन्यवातव्याधि
)

वात
+ क

/
आम
+
पित्त
(
मार्गावरणजन्यवातव्याधि
)

दूष्य
- स
प्तधातु
, उप
धातु
, म

•स्रो
तस्
- वा
तवह
, सं
ज्ञावह
,
रसरक्तादिधातुवहस्रोतस

स्रोतोदुष्टि
-
अतिप्रवृत्ति
,
संग तथाविमार्गगमन
• –
अधिष्ठान

एकांग
/
सर्वाङ्ग
/
कोष्ठ
/ धा
तुएं

संचार स्थान
- स
र्वशरीर

उद्भवस्थान
-
आमाशयोत्थयापक्वाशयोत्थयाअवयवविशेष
• –
स्वभाव

आशुकारी
/ चि
रकारी
• –
प्रभाव

कष्टसाध्य
/ अ
साध्य
•रो
गमार्ग
 -  
प्रायःमध्य

30
Purvaroopa (Premonitory symptoms)

अव्यक्तंलक्षणंतेषांपूर्वरूपमितिस्मृतम्
||१९||

आत्मरूपंतुतद्व्यक्तम

पायो

लघुतापुनः
|२०|
(Cha.Chi.28/19-20)
•AVYAKTA LAKSHANA (Indistinct manifestation) of
the diseases are considered as prodromal
symptoms.

•When
the cardinal feature is clearly manifested, it is called as symptom, while the lessening of
features
are indicative of cure.

अव्यक्तंलक्षणंतस्यम्

Purvaroopa of
URAHKSHATA

अपायो
(remission)
लघुता
(Lightness)
पुनः
(repeatedly)

31
वा
त रोग के सामान्य लक्षण

(General signs and symptoms of
 vata vitiation)

सङ्कोचःपर्वणांस्तम्भोभेदोऽस्थ्नांपर्वणामपि
||२०||

लोमहर्षःप्रलापश्चपाणिपृष्ठशिरोग्रहः
|

खाञ्ज्यपाङ्गुल्यकुब्जत्वंशोषोऽङ्गानामनिद्रता
||२१||

गर्भशुक्ररजोनाशःस्पन्दनंगात्रसुप्तता
|

शिरोनासाक्षिजत्रूणांग्रीवायाश्चापिहुण्डनम्
||२२||

भेदस्तोदार्तिराक्षेपोमोहश्चायासएवच
|

एवंविधानिरूपाणिकरोतिकुपितोऽनिलः
||२३||

हेतुस्थानविशेषाच्चभवेद्रोगविशेषकृत्
|२४|
(Cha. Chi. 28/20-24)

सङ्कोचः
-

Contraction of affected parts

पर्वणांस्तम्भो
-

Joints stiffness

भेदोऽस्थ्नांपर्वणामपि
-

Piercing pain in bones & joints

लोमहर्षः
-

Horripilation

प्रलापश्च
-

Delirium

पाणिपृष्ठशिरोग्रहः
- Stiffness in leg, back & Head

खञ्जता
- Lameness with one leg
•पा
ङ्गुल्य
-

Lameness with both leg

कुब्जत्वं
-

Hunch back

अंगशोष
- Emaciation of affected parts
•अ
निद्रता
- Insomnia

गर्भशुक्ररजोनाशः
-

Loss of fetus, semen & menstruation

स्पन्दनं
-

Pulsation in the body

गात्रसुप्तता
-

Numbness in affected body part

शिरोनासाक्षिजत्रूणांग्रीवायाश्चापिहुण्डनम्
-

Deviation of symmetry of
Head, Eye, Nose and Neck
•भे

-

Tearing pain
•​
तोद
- Pricking pain
•अर
ति
– Restlessness
•​
आक्षेप
- Convulsion

मोह
- Alterned consciousness
•​
 आयास
- Lethargyness
Different specific diseases of
 vata are caused by specificity in etiological factors and site of affliction.

32

आवृतवातलक्षण
1)
पित्तावृतवायु
- दा

, तृ
ष्णा
, शू

, भ्र

,
तमःप्रवेश
, क
टु
-अम्

-
लवणके

सेवनसेविदाहहोना
,
शीतप्रियतायेपित्तावृतवायुकेलक्षणहैं।
2)
कफावृतवायु
-
वायुकफसेआवृत्तहोनेपरशैत्य
, गौ
रव
, शू

, क
टू
-अम्

-

लवणद्रव्योंकेसेवनसेउपशममिलना
, लं
घन
-श्र

-
रूक्षउष्णपदार्थकी

इच्छाहोनायेलक्षणमिलतेहैं।
3)
रक्तावृतवायु
-
रक्तावृत्तवायुमेंदाह
, अर
ती
,
त्वचापरमंडलोत्पतीऔर

शोथयेलक्षणहोतेहैं।
4)
मांसवृतवायु
-
सर्वांगपरकठीणवैवर्ण्ययुक्तपीडिकाउत्पन्नहोतीहै।

शोथहोताहै।हस्तपादहर्ष
,
पिपीलिकासंचरणवत्वेदनायेलक्षणहोते
हैं

According to Sushruta- 10
1.प्रा

-
कफावृत्तप्राण
- दौ
र्बल्य
, स
दन
, तन्
द्रा
,
वैरस्य
-
पित्तावृत्तप्राण
- दा

, मू
र्च्छा
, भ्र

, व
मन
2.
उदान
-
कफावृत्तउदान
- स्
वेद
, ह
र्ष
, मं
दाग्नि
,
शीतता
-
पितावृत्तउदान
- स्
वेद
, दा

, मू
र्च्छा
, भ्र

, क्
लम
3.
समान
- –
कफावृत्तसमानमूत्र मलअवरोध
,
गात्रहर्ष
-
पित्तावृत्तसमान
- स्
वेद
, दा

, उष्
णता
, मू
र्च्छा
4.
अपान
-
कफावृत्तअपान
-
अधःशरीरमेंभारीपन
,
शीतता
-
पित्तावृत्तअपान
- दा

, अं
गविक्षेप
, क्
लम
,

उष्
णता
, र
क्तमूत्रता
5.
व्यान
-
कफावृत्तव्यान
- स्तम्
भन
, शू

, शो

-
पित्तावृत्तव्यान
- दा

, अं
गविक्षेप
,
क्लम ।

33
5)
मेदसावृतवात
-
इसअवस्थामेंपुरेशरीरपर चल
, स्नि
ग्ध
, मृ
दु
,
शीत ऐसाशोथआताहै। इसेआढ्यवातभीकहतेहैं।
6)
अस्थ्यावृतवात
-
अस्थ्यावृतवातमेंस्पर्शउष्णहोताहै।पीडनसेउपशममिलताहै।भोजनकेपश्चातअंगसाद उत्पन्नहोताहै। औरपुरे

शरीरमेंसुईकीचूभनजैसीवेदनाहोतीहै।
7)
मज्जावृतवात
-
मज्जावृतवातमेंपुराशरीर जखडजाताहै।पीडनसेउपशममिलताहै।जृभाअधिकरहतीहै।
8)
शुक्रावृतवात
-
शुक्रकाअवेगयाअतिवेगहोताहै। क्लैब्यउत्पन्नहोताहै।
9)
अन्नावृतवात
-
भोजनकेपश्चातकुक्षीमेंशूलहोनाऔर परिणमनकालमेंउपशमहोनायेअन्नावृतवायुकेलक्षणहैं।
10)
मूत्रावृतवात
-
मूत्रावृतवायुमेंमूत्रकीअप्रवृत्तीतथाबस्तीप्रदेशमेंआध्मानयेलक्षणमिलतेहैं।
11)
पुरीषावृतवात
-
पुरिषावृतवातमेंमलावष्टंभहोताहै।यामलप्रवृत्तीशुष्ककठीणऔरसकष्टहोतीहै।श्रोणी
, वं
क्षण
,
पृष्ठमेंवेदनाहोतीहै।

हृदप्रदेशमेंअस्वस्थतारहतीहै।
12)
पित्तावृतप्राण
-
इसमेंमूर्च्छा
, दा

, भ्र

, शू

, वि
दाह
, शी

,
पदार्थोंकीइच्छाऔरविदग्धअनकीछर्दीहोनायेलक्षणहोतेहैं।
13)
कफावृतप्राण
-
कफावृतप्राणसेष्ठीवन
, क्ष
वथु
, उ
द्‌गारबाहुल्य
,
श्वासोश्वासमेंकठीणता
,  
अरुचिऔर छर्दीरहतीहै।

34
14)
पित्तावृत उदान
- इच्
छा
, छ
र्दी
, क्
लम
, ओ
जोविभ्रम
,
पित्तावृत उदानकेकारणमूर्च्छा
, दा

, भ्र

, शू

, वि
दाह
,
शीत पदार्थोकीअंगसादयेलक्षण

होतेहैं।
15)
कफावृत उदान
-
इसमेंवैवर्ण्य
, वा
क्ग्रह
, स्
वरग्रह
, दौ
र्बल्य
, अं
गगौरव
,
अरुचियेलक्षणमिलतेहैं।
16)
पित्तावृतसमान
-
पित्तावृतसमानसेउष्मापघात
, अ
ग्निमांद्य
, अ
तिस्वेद
, तृ
ष्णा
, दा

,
मूर्च्छाऔर अरुचियेलक्षणमिलतेहैं।
17)
कफावृत्तसमान
-
समानकफावृतहोनेसेस्वेद न आना
, अ
ग्निमांद्य
, रो
महर्ष
,
शरीर अतिशीतहोनायेलक्षणदिखतेहैं।
18)
पित्तावृतव्यान
-
पित्तावृतव्यानसेदाह
, स
र्वांगक्लम
, गा
त्रविक्षेप
, गा
त्रसंग
,
ज्वर औरवेदनाहोतीहै।
19)
कफावृतव्यान
- अं
गगौरव
,
संधितथाअस्थिशूल
,
हृदयकीमंद गती
, वा
क्ग्रह
,
आदिलक्षणमिलतेहैं।
20)
पित्तावृत अपान
-
इसमेंमूत्र
-
पुरीषपीतवर्णकेहोतेहैं।गुद तथामूत्रमार्गमेंदाह
,
अधिकरजोप्रवृत्तीजैसेलक्षणहोतेहैं।
21)
कफावृत अपान
-
इसमेंमलप्रवृत्तीभिन्न
-
आम तथाकफयुक्त
,
गुरूहोतीहै।कफजमेहकेलक्षणदिखतेहैं।

35

उपरोक्तप्रकारोंकेअलावाप्राणव्यानादिवातप्रकारोंकेपरस्पर आवरणसे२० प्रकारहोतेहैं। उनमै

सेसिर्फ१२ प्रकारोंकावर्णन चरकनेकियाहै।
(Anyonya
Avarana - When one type of Vata obstructs the function of another type of Vata)
(१)
प्राणावृत व्यान
- इं
द्रियशून्यता
,
बल तथा स्मृत कम होना ये लक्षण होते हैं।
(२)
व्यानावृत प्राण
- स्वेदा
तिप्रवृत्ति
, रोमह
र्ष
, त्वक्दुष्टी,
सुप्ति।
(३)
प्राणावृत समान
-
बुद्धिमंद होती है
, मूकत्व,
गद्‌गद् वाक् ये लक्षणमिलते हैं।
(४)
समानावृत अपान
- पा
र्श्वशूल
, हृ
द्रोग
,
ग्रहणी इन रोगों के लक्षणमिलते हैं। आमाशय प्रदेश में जुलहोता है।
(५)
प्राणाकृ त उदान
- शि
रोगौरव
, प्र
तिश्याय
,
स्वास कृ च्छता
,
हृद्रोग जैसे लक्षण
,
मुखशुष्कता आती है।
(६)
उदानावृत अपान
- छ
र्दि
, श्व
ास
, हि
क्का
,
कास ये लक्षण होते हैं।
(७)
उदानावृत प्राण
- ओज, बल,
वर्णऔर शरीरके अन्य कमौका नाश होता है।
(८)
अपानावृत व्यान
- पुरी

, मूत्र,
शुक्र की अतिप्रवृत्तिहोती है।
(९)
व्यानावृत अपान
- छ
र्दि
, आध्मान, उदाव
र्त
, गुल्म,
परिकर्तिका ये लक्षणदिखाई देते हैं।
(१०)
अपानावृत उदान
- मोह, अ
निमांद्य
,
अतिसार ये लक्षणदिखाई देते हैं।
(११)
समानावृत व्यान
- मू
र्च्छा
, तं
द्रा
, प्रलाप, अंगसाद, अ
ग्रिमांद्य
, ओजक्षय,
बलक्षय आदिलक्षणमिलते हैं।
(१२)
उदानावृत व्यान
- स्तब्धगात्रता,
शरीर की हलचल मंद होना
, अ
ग्रिमांद्य
,  
 स्वेद न आना

इस प्रकारके लक्षणमिलते हैं।

36

हेतुस्थानविशेषाच्चभवेद्रोगविशेषकृत्
|
(Cha. Chi. 28/24)
Classification
according to specificity in etiological factors and site of affliction

वयव
/
कोष्टगतवातव्याधि
-
1.
कोष्ठगतवात
- Generalised gasseous distension of
abdomen
2.
आमाशयगतवात
- Acute gastroenteritis
3.
पक्वाशयगतवात
- Chronic colitis/IBS
4.
ज्ञानेन्द्रियगतवात
- Neuropathies of sense organs
5.मू

, मि
न्मिन
,
गदगद
- Aphasia-Rhinophonia-Disarthria
6.आध्
मान
- Generalised Tympanitis.
7.प्रत्
याष्मान
- Gastric
8.आ
नाह
- Distension of abdomen with constipation
9.ऊ
र्ध्ववात
- Erructation/Belching
10.तू
नी
- Renal colic
11.प्र
तितूनी
- Urethral colic
12.अ
ष्ठीला
- Enlargement of Prostate
13.प्रत्
याष्ठीला
- Rectovesical tumour
14.मू
त्रावरोध
- Retention of urine
15.गु
दगतवात
- Obstructive entero-uropathy
According to Astang Samgraha (A,S. Ni 16/19-28)
1.
प्राणवायुकेप्रकोपसेउत्पन्नहोनेवालेरोग
-
चक्षुआदिइंद्रियोंका
उप
घात
, पी
नस
, अ
र्दित
, तृ
ष्णा
, का

,
श्वासआदि।
2.
उदानवायुकेप्रकोपसेउत्पन्नव्याधि
- क
ण्ठरोग
, म
नोविभ्रम
, छ
र्दि
,

रोचक
, पी
नस
,
गलगंड और अन्यऊर्ध्वजत्रुगतविकार ।
3.
व्यानवायुकेप्रकोपसेउत्पन्नव्याधि
- शु
क्रहानी
,
उत्साहऔरबल
हा
नी
, शो

, चि
त्तविभ्रंश
, स
र्वांगरोग
, तो

, रो
महर्ष
, सु
प्ति
, कु
ष्ठ
,
विसर्पऔर

अन्यसर्वांगजविकार ।
4.
समानवायुकेप्रकोपसेउत्पन्नव्याधि
- शू

, गु
ल्म
,
ग्रहणीऔर अन्य

आमाशयतथापक्वाशयकेव्याधि।
5.
अपानवायुकेप्रकोपसेउत्पन्नव्याधि
- मू
त्ररोग
, शु
क्रदोष
, अ
र्श
,
गुदभ्रंश

और पक्वाशयकेविविधप्रकारकेव्याधि।

37

एकांगगतवातव्याधि
-
1.
खल्ली
- Calf muscle cramp
2.
कम्पवात
-Tremors & Palsy
3.
गृधसी
- Lumbagosciatica syndrome
4.
विश्वाची
- Vishwachi Brachial Neuritis
5.
अवबाहुक
- Frozen shoulder
6.
अंशशोष
- Wasting of scapular muscles
7.
क्रोष्टुकशीर्ष
- Pyogenic arthritis of knee
8.
हनुग्रह
- Lock jaw
9.
मन्यास्तम्भ
- Neck rigidity or Torticalis.
10.
जिह्वास्तम्भ
- Glossal palsy
11.
सिराग्रह
- Trigiminal Neuralgia
12.
वातकण्टक
- Ankle sprain
13.
पाददाह
- Burning feet
14.पा
दहर्ष
- Tingling sensation of feet
15.
सिरागतवात
- Engorged veins
16.
स्नायुगतवात
- Spastic diseases of
ligament & tendons
17.
संघिगतवात
- Osteoarthritis

दूष्यगतवातव्याधि
-
1.
त्वगगतवात
(र
सगतवात
)- Peripheral neuritis
2.र
क्तगतवात
- Hypo/hypertension
3.मां
सगतवात
-  Myopathies
4.
मेदगतवात
- Chronic muscle fatigue syndrome
5.
अस्थिगतवात
- Rheumatism
6.
मज्जागतवात
- Osteomyelitis
7.शु
क्रगतवात
- Sex Neurosis

सर्वाङ्गगतवातव्याधि
-
8.प
क्षवध
- Hemiparesis/Plegia
9.अ
र्दित
- Facial paralysis with or without Hemiplegia
10.क
म्पवात
– Parkinsonism
11.खञ्ज - Lame from one leg
12.पङ्
गु
- Lame from both leg
13.क
लायखञ्ज
- Lathyrism
14.आ
क्षेपक
-Convulsions
15.
अर्पतत्रक
- Hysterical convulsions
16.
अपतानक
- Tetanus-like convulsions
17.
स्नायुगतवात
- Diseases of tendons & ligaments.

38

साध्यासाध्यता
(Prognosis)

सन्धिच्युतिर्हनुस्तम्भःकुञ्चनंकुब्जताऽर्दितः
||

पक्षाघातोऽङ्गसंशोषःपङ्गुत्वंखुडवातता
|
स्तम्भनंचाढ्यवातश्चरोगामज्जास्थिगाश्चये
||

एतेस्थानस्यगाम्भीर्याद्यत्नात्

सिध्यन्तिवानवा
|


नवान्बलवतस्त्वेतान्साधयेन्निरुपद्रवान्
||

(Cha.
Chi. 28/72-74)

अर्थात्वातव्यधियाँजैसे
-
सन्धिच्युति
(Joint
dislocation
),
हनुस्तम्भ
(lock
jaw
),
कुंचन
(contracture),
कुब्जता
[hunch
back (kyphosis)]
, अ
र्दित
(facial
paralysis)
,
पक्षाघात
(hemiplegia),
अंगशोष
(atrophy
of a part
),
पंगु
(paraplegia),
खुड्डूवात
(arthritis),
स्तम्भन
(stiffness), आढ्य
वात
(rheumatic
conditions
),
मज्जागत तथा

अस्थिगतवात
(disorders
due to affliction of vāta in the bone and marrow
),
स्थानकीगम्भीरताकेकारण

यत्नपूर्वकचिकित्साकरनेपरभी

कभीठीकहोतेहैंकभीठीकनहींभीहोतेहैं



यहीरोगयदिबलवानव्यक्तियोंमेंउत्पन्नहो
,
नवीनहोंतथाउपद्रवरहितहोतोसाध्यहोतेहैं। इसकेविपरीतहोनेपर
   
असाध्यहोतेहैं।

39
Diagnostic and assessment tools
•Vata
dosha (Vata vriddhi and kshaya features) can be assessed by its functionality either normal
or
abnormal through subjective methods like
subjective questionnaires and objective
methods.

•Some
of the objective methods (Nervous & Locomotor system examination) are:
Examination
of
higher mental function -

like memory and
speech
Examination
of
cranial nerves
Examination
of
Motor function
Examination
of
Sensory function
Examination
of senses like vision test, BERA
(Brain
evoked response audiometry) etc
Examination
of reflexes – superficial and deep.
Electromyogram
(EMG)
Assessment
of autonomic function test
Nerve
conduction velocity test

40
VATAVYADHI SAMANYA CHIKITSA
General Treatment Principle
(Chikitsa sutra)
स्
वाद्वम्ललवणस्निग्धै
रा
हारैः

सततंपुनः
|
ना
वनैर्धूमपानै

श्चसर्वानेवोपपादयेत्
||

इतिसामान्यतःप्रोक्तंवातरोगचिकित्सितम्
|| (C.Chi. 28/88-89)

वातस्तोपक्रमः

स्नेहःस्वेदःसंशोधनंमृदु


स्वादम्ललवणोष्णानिभोज्यानिअभ्यङ्ग मर्दनम्॥

वेष्टनंत्रासनंसेकोमद्यंषैष्टिकगौडिकम्।

स्निग्धोष्णबस्तयो

स्ति

नियमःसुखशीलिता॥

दीपनैःपाचनैःसिद्धाःस्नेहाश्चःअनेकयोनयः।

विशेषात्मेद्यपिशितरसतैलानुवासनम्॥
(A .H. Su. 13/1-3)
•Nidana parivarjanam
•Snehana
•Swedana
•Samsodhana (Mrudu)
•Basti
•Nasya
•Dhoomapana
•Rasayan / Samana ausadha
•Diet Therapy

41
1.
स्नेहः
– Oleation - Oral administration of oil / ghee / fat and external oil massage
2. –
स्वेदः
Fomentation – Sweating therapy
3. –
संशोधनंमृदु
Mild purification procedure, mild panchakarma (Vamana and Virechana) - Excess of panchakarma might lead to vata increase
4.
स्वादम्ललवणोष्णानिभोज्यानि
– Foods which are of sweet, sour and salt taste (स्
वाद्वम्ललवणस्निग्धै
रा
हारैः
)
5. –
अभ्यङ्ग
Oil massage
6. –
मर्दनम्
Deep pressure rubbing tapping by hand & feet
7.वे
ष्टनं
– Wrapping of medicated paste with cloth
8.त्रा
सनं
– Threatening, frightening (Create worriedness)
9.से
को
– Pouring of herbal decoctions / oils on the affected part
10.
मद्यंषैष्टिकगौडिकम्
– Wine prepared from corn flour and jaggery- molasses
11.
स्निग्धोष्णबस्तयोबस्तिनियमः
– Enema therapy with fat-oil, enema with drugs of hot potency
12.सु
खशीलिता
– comforting the patient
13.
दीपनैःपाचनैःसिद्धाःस्नेहाश्चःअनेकयोनयः
(Deepana pachana siddha Sneha) – Medicated Snehas of different kinds - Sources prepared with drugs
causing increase  of hunger and improving digestion;
14.
विशेषात्मेद्यपिशितरसतैलानुवासनम्
– Oleation enema prepared from juice of fatty meat and oil
15. ना
वनैर्धूमपानै

श्च
Navana Nasya & Dhoomapaana

42

वातव्याधिकीचिकित्सामेंप्रयुक्तशमन औषधयोग

एकलऔषध
- अश्व
गंधा
, ब
ला
, दश
मूल
, रा
स्ना
, गु
ग्गुलु
,    
एरण्ड आदि।

महास्नेहकाप्रयोग

घृत
, ​
तैल
,
वसातथामज्जाकाअभ्यास।

​ वाताक्षेपनाशक
- क
स्तूरी
, हि
गु
, क
र्पूर
, ध
तूरा
, ​
अफीम
,
अभ्रकभस्म
,
श्रृंगभस्म आदि।

रस
/
भस्मयोग
-
वृहतवातचिंतामणिरस
,
रसराज रस
,
वातकुलान्तकरस
,
योगेन्द्र रस
,
वातगजांकुश रस
,
महावातगजांकुश रस
,
वात

​विध्वंसकरस
,
एकांगवीर रस
,
राजमृगांकरस
, मल्
लसिंदूर
,
स्वर्णभस्म
,
अभ्रकभस्म आदि।

तैलयोग
-
महामाषतैल
,
बलातैल
,
प्रसारणीतैल
,
रास्नातैल
,
सहचरतैल
,
मूलकतैल
,
महाविषगर्भतैल
,
विष्णुतैल
,
निर्गुण्डीतैलआदि।

घृतयोग
-
छागलाघघृत
,
दशमूलाद्यघृत
,
अश्वगंधघृत
,
चित्रकादिघृत
,
मज्जस्नेह
,
बलादिघृत आदि।

क्वाथयोग
-
रास्नादिक्वाथ
,
महारास्नादिक्वाथ
,,
रास्नासप्तकक्वाथ
,
दशमूलक्वाथ
,
माषबलादिक्वाथआदि।

​ चूर्णयोग
-
नारसिंहचूर्ण
,
षड्ढारणयोग
(चि
त्रक
, इं
द्रयव
, पा
ठा
, कु
टकी
,
अतिसएवंहरितकी
),
पंचकोलचूर्ण
, ​
नागराद्यचूर्ण
,
त्रिकटुपूर्णआदि

43

​ गुग्गुलुयोग
-
योगराजगुग्गुलु
,
महायोगराजगुग्गुलु
,
कैशोरगुग्गुलु
,
सिंहनादगुग्गुलु
,
पंचामृतलोहगुग्गुलु
,
अमृतादिगुग्गुलु
,
लाक्षादिगुग्गुलु
,

त्रयोदशांगगुग्गुलु

आदि।

रसायनयोग
-
आम्लकीरसायन
, च्
यवनप्राश
,
ब्रह्म रसायन
,
शिलाजतुआदि।
•​
आसवारिष्ट
- अश्व
गंधारिष्ट
, दश
मूलारिष्ट
, बा
लारिष्ट
,
द्राक्षासवआदि।

अवलेह
/ पा

- र
सोनपिण्ड
,
कल्याणअवलेह
,
एरण्डपाक
,
अमृतभल्लातकअवलेहआदि।

उपनाह
-
मांसउपनाह
,
मुस्तादिउपनाहआदि।
Gandharvahastadi kashaya
Ashtavargam kashaya
Dhanadanayanaadi kashaya
Sahacharaadi kashaya
Prasarinyaadi kashaya
Trayodashanga guggulu
Mahayogaraja guggulu
Rasna guggulu,
Shaddharana choorna
Ekangaveera rasa
Bruhat vata chintamani rasa
Bala taila
Prasarinyaadi tailam
Karapasasthyaadi taila,
Vishagarbha taila
Karpooradi taila
Ksheerabala taila
Dhanwantaram taila
(avarti)
Mahamasha taila
PROJECT
WORK

44
•Detail the Chikitsa sutra, Chikitsa and role of Sneha sweda in Nirupastambhita Vatavyadhi
•Describe the Chikitsa and the role of Shodhana in Upastambhita vata.

वायोर्धातुक्षयात्

कोपोमार्गस्यावरणेन च
(वा) |
(Cha. Chi 28/59)

धातुक्षयजन्य
(Depletion of tissue element)
(
निरुपस्तम्भितवातव्याधि
)
मा
र्गावरोधजन्य
(Occlusion of it’s channel of circulation)
(
उपस्तम्भितवातव्याधि
)

45

निरुपस्तम्भितवातव्याधि
(Dhatukshayajanya Vatavyadhi)
Chikitsa sutra
(Treatment Principle)

केवलंनिरुपस्तम्भमादौस्नेहैरुपाचरेत्
||

वायुंसर्पिर्वसातैलमज्जपानैर्नरंततः
|

स्नेहक्लान्तंसमाश्वास्यपयोभिःस्नेहयेत्पुनः
||
यू
षैः
-​
ग्राम्य
-अम्
बुज
-
आनूप रसैर्वास्नेहसंयुतैः
|

पायसैःकृशरैःसाम्ललवणैरनुवासनैः
||

नावनैस्तर्पणैश्चान्नैःसुस्निग्धंस्वेदयेत्ततः
|

स्वभ्यक्तंस्नेहसंयुक्तैर्नाडीप्रस्तरसङ्करैः
||

तथाऽन्यैर्विविधैःस्वेदैर्यथायोगमुपाचरेत्
|
(C.
Chi. 28/73-78)
Snehana and
Swedana
Snehana (oleation treatment):

आदौस्नेहैरुपाचरेत्
- In the beginning, the patient is treated by oleation therapy for which ghee, muscle
fat, oil and bone marrow are administrated. (स
र्पिर्वसातैलमज्जपानैर्नरं
)

स्नेहक्लान्तंसमाश्वास्य

स्नेहयेत्पुनः
- Thereafter, when the patient gets disgusted or tired with the
intake of oleation therapy, he is rested and again oleation therapy is administered after adding fat
with –
पयोभिः
- यू
षैः
-​
ग्राम्य
-अम्
बुज
-
आनूप रसैर्वास्नेहसंयुतैः
PAYA (Milk)
YUSA (Vegetable soup) and
Gramya, ambuja, anupa mamsa rasa [soup of the meat of domesticated (gramya), aquatic
(ambuja) and marshy land inhabiting animals (anupa)]

पायसैःकृशरैःसाम्ललवणै
- He may be given Payasa (preparation of rice and milk) and Krishara (a
preparation of rice, legumes, etc) added with sour ingredients as well as salt

अनुवासनैःनावनैस्तर्पणैश्चान्नैः
- He may also be given Anuvasana type of medicated enema (basthi),
inhalation therapy (Navana Nasya) and refreshing food (Tarpanai sca annai).
Swedana (Fomentation Therapy):

सुस्निग्धंस्वेदयेत्ततः
After the patient is properly oleated, he is given fomentation therapy. Before the
administration of fomentation therapy, the body of treatment is properly oleated and thereafter,
fomentation therapies viz Nadi Sveda, Prastara Sveda, Sankara Sveda as well as other types of
appropriate fermentation therapies is administrated.      
स्वभ्यक्तंस्नेहसंयुक्तैःशङ्कराद्यैःपुनःपुनः


(A,H)
नि
रुपस्तम्भमिति
 अ
ना
वृतम्

(Chakrapani)

46
•Nidana Parivarjanam
•Snehana-Swedana
•Basti - ब
लातैल
,
नारायणतैल

अनुवासन

स्ति
-
यापनबस्ति
,
माधुतैलिकबस्ति
,
राजयापनबस्ति
,
मांसरसबस्ति
•Medicine -
धातुक्षवजन्यबातव्याधिकेलिएजोऔषधीद्रव्यउपयुक्तहोतेहैंवहमधुर
,
अम्लरसके
, म
धुरविपाकी
, शी
तवीर्य
, गु
रू
,

बल्यहोनेचाहिए।
•ब
ला
, अश्व
गंधा
, श
तावरी
, मा

, कु
ष्मांड
,
भूकुष्मांडवेवनस्पतिज द्रव्यःअभ्रक
, लो

, बं

, रौ
प्य
,
स्वर्णजैसेखनिज द्रव्योंसेबनायेभस्म
;
मां
सरस
,
विविधप्राणियोंकीवसाइनकाप्रमुखतासेउपयोगकियाजाताहै।

इन द्रव्योंसेबनायेगयेकल्पभीइस्तेमालकरतेहैं।बलापोटली
, अश्व
गंधारिष्ट
, म
हामाषतैल
, म
हामाषमोदक
,
नारायणतैल
,

तावरीकल्प
, कु
ष्मांडावलेह
, कु
ष्मांडपाक
,
महायोगराजगुग्गुलु
, हे
मगर्भ
,
वसंतकुसुमाकरयेकुछ महत्वपूर्णकल्पहैं।
Dhatukshayajanya Vatavyadhi
Controlling vitiation of Vata
Correcting the destruction of Dhatus.
CHIKITSA (MANAGEMENT) OF
NIRUPASTAMBHITA VATAVYADHI ( DHATUKSHAYAJANYA)

47
Role of Snehan Swedana in Nirupastambhita Vatavyadhi
(
निरुपस्तम्भितावातव्याधिमेंस्नेहनस्वेदनकीभूमिका
)

स्नेहाक्तंस्विन्नमङ्गंतुवक्रंस्तब्धंसवेदनम्॥यथेष्टमानामयितुंसुखमेवहिशक्यते।

शुष्काण्यपिहिकाष्ठानिस्नेहस्वेदोपपादनैः॥ शक्यंकर्मण्यतांनेतुंकिमुगात्राणिजीवताम्।
(A.H.Chi. 21/4-5), (Cha.
Chi.28/79)
•The body parts which have become curved, rigid, and painful, if smeared with oil and given sudation therapy, is
easily possible to bend as desired after being anointed, and given sudation therapy.
•When even dried log of wood can be brought into functional stage (used by treating it with fats and heat), then
what to say of the living body?
   
हर्षतोदरुगायामशोफस्तम्भग्रहादयः॥स्विन्नस्याशुप्रशाम्यन्तिमार्दवंचोपजायते।
(A.H.Chi. 21/6)
•Tingling sensation (pins and needles), pricking pain, constant pain, dilatation, swelling, stiffness (loss of
movement), catching (muscle catch) etc. subside.
•(Body parts) attain quick softness in him who has been given sudation (fomentation).

48

स्नेहोऽनिलंहन्ति

मृदुंकरोति।देहमलानांविनिर्हतिसंगम्।।
(च. सि. १/६)
•Alleviates aggravated Vata Dosha,
•Softens the body
•Disintegrates the adhered morbid material [in
the channels of oleation] 
Benefits of snehana

स्नेहश्च

धातून्संशुष्कान्पुष्णात्याशु

प्रयोजितः
||

बलमग्निबलंपुष्टिंप्राणांश्चाप्यभिवर्धयेत्
|
(C.Chi.28/81),
(A.H.chi.21/7)
The
oleation therapy when applied
•Quickly
replenishes the diminished body elements
•Increases
the strength, power of the digestive
mechanism,
robustness and the vitality.

स्नेहका

​वायुपरसाक्षात परिणाम न

होकरवहाँअप्रत्यक्ष

परिणामहै।धातुक्षयकेकारणशरीरवयवोंमेंरूक्षता
, खर
ता
,
परु
षता

​ आतीहै।यहलक्षणस्नेहनसेकमहोकर उन स्थानोंमें
स्नि
ग्धता
, श्लक्ष्
णता
,
​मृदुताउत्पन्न

होतीहै।

वायुकासंगकमहोकर उसेअनुलोमगतीप्राप्तहोतीहै।
•स्ने
ह द्रव्य में द्रव
, सू
क्ष्म
, स

, स्नि
ग्ध
, मं

, मृ
दु
, गु
रु होते हैं
, जो
वात के
वि
परीत हैं
, इ
स प्रकार इसे कम करते हैं।

49
Snehana Indication -

स्वेद्याःशोधयितव्याश्च

रूक्षावातविकारिणः
|

व्या
याम
-म
द्य
-
स्त्रीनित्याःस्नेह्याःस्युर्येचचिन्तकाः
||
(C.
Su. 13/52)
•Those
who are scheduled for sudation
•Those
who are scheduled for purification therapies,
•Those
having dryness in body,
•Those
suffering for 
vata disorders,

•Those
doing exercise regularly,
•Those
drinking alcohol often,
•Those
indulged in sexual activities often
•Those
suffering from mental stress
Abhyanga benefits

अभ्यङ्गंआचरेत्नित्यं
,




जराश्रमवातहा


दृष्टिप्रसादपुष्टिआयु
:
स्वप्नसुत्वक्त्वदार्ढ्यकृत्॥
(A.H.Su
2/8)
•It
delays Jara (aging).
•Relieves
Srama (tiredness).
•Relieves
excess of Vata (aches and pains).
•Drishti
Prasad - It improves vision,
•Pushti
- Nourishes body tissues,
•Ayu
- Prolongs lifespan,
•Swapna
- Induces good sleep,
•Sutvaktva
- Improves skin tone and complexion
•Dardyakrit
- Helps maintain a good physique.

50

स्नेहनकेलिएघृत
, तै

, ब
सा
,
मजास्नेहकाप्रयोगकरसकतेहैं।

परंतु

वातशमनकेलिएतैलसबसे

उत्कृष्टहै
-

नास्तितैलात्परंकिञ्चिदौषधंमारुतापहम्
|
व्यवाय्युष्णगुरुस्नेहात्
सं
स्काराद्वलवत्तरम्
||

गणैर्वातहरैस्तस्माच्छतशोऽथंसहस्रशः
|
सिद्धंक्षिप्रतरंहन्तिसूक्ष्ममार्गस्थितान्गदान्
|| (Cha. Chi. 28/181-182)
There
exists no medication superior to oil as a remedy for vata, due to its quality of extreme spreadability, hot in
potency,
heaviness, unctuousness and by virtue of becoming more powerful on being medicated with the vata
curative
group of drugs.
Being
also capable of further intensification of potency, by being processed again for hundreds or thousands of
times, taila very
quickly cures the diseases which are located into even the minutest part of the body.
•When
administered, Snehan provides nourishment to emaciated tissue, softens the muscles,
ligaments,
and tendons, correcting stiffness, rigidity in the body, and lubricating the Srotas.

51
Swedana benefits

स्वेदसाध्याःप्रशाम्यन्तिगदा

वातकफात्मकाः
||

स्नेहपूर्वंप्रयुक्तेन स्वेदेनावजितेऽनिले
|


पुरीषमूत्ररेतांसिनसज्जन्तिकथञ्चन
||
(C. Su. 14/3-4)
•Cures
various disorders of vata and kapha origin
•Provided
they have been identified among a set
of
diseases that are curable by inducing sweat.
•Administering
sudation, especially after oleation,
controls vata and
prevents clogging of feces,
urine
as well as semen.

स्निग्धस्य

सूक्ष्मेषुअयनेषुलीनं।

स्वेदस्तुदोषंनयतिद्रवत्वं

।।
(च. सि. १/६)
•Fomentation liquefies the morbid material
adhered even in the fine channels of the body of a
person who has undergone oleation therapy.

र्ष
-तो

-रु

-आ
याम
-शो

-स्तम्

-
ग्रहादयः॥

स्विन्नस्य

शु

प्रशाम्यन्तिमार्दवंचोपजायते
| (C. Chi. 28/80)
Tingling
numbness, pricking pain, aches, convulsions,
swelling,
stiffness and spasticity and similar other
conditions
can be
quickly
cured and the softness of the
part
restored
by
means of sudation.
•Following
Snehan, Svedana should be given, alleviating
pain,
stiffness, oedema, and making the body soft.

52
S.No Snigdha sweda Ruksha
sweda
1.Pakshagata
Amavata
2. Viswachi
Manyastamba
3.Kati sula
Urustamba
4.Janu sandhi gata vata Amasaya gata
vata
5.Khalli vata Trika
sula
•Sweda Mentioned According to Dosas
1.Vata Dosa Prakopa – Snigdha Sweda
2.Kapha Dosa Prakopa – Ruksha Sweda
3.Vata - Kapha Dosa Prakopa – Snigdha –Ruksha Sweda
S.No Snigdha – Ruksha Sweda Snigdha Sweda Ruksha Sweda
1 Patra Pottali Sweda Sastika Sali Pinda Sweda Valuka Sweda
2 Jambeera Pinda Sweda Kukkutanda Pinda Sweda Istika Pinda Sweda
3 Churna Pinda Sweda with Snigdha and
Ruksha Dravyas
Ksheera Dhuma Churna Pinda Sweda
with Ruksha Dravyas

53
Role of snehana and svedana : 

स्नेहाक्तंस्विन्नमङ्गंतुवक्रंस्तब्धमथापिवा
||
शनैर्नामयितुंशक्यंयथेष्टंशुष्कदारुवत्
|
(Cha. Chi.28/79)
By
application of oleation and sudation, even a deformed stiffened limb can be slowly brought back to normality,
just
as it possible to bend as desired even a dried piece of wood by such measures. [79]

शुष्काण्यपिहिकाष्ठानिस्नेहस्वेदोपपादनैः
|


नमयन्ति

यथान्यायंकिंपुनर्जीवतोनरान्
||
(C. Su. 14/5)
If
oleation and sudation could soften dried out timber, then why not a human being ?

असकृत्तंपुनःस्नेहैःस्वेदैश्चाप्युपपादयेत्
||
तथास्नेहमृदौकोष्ठेनतिष्ठन्त्यनिलामयाः
|
(C. Chi. 28/83) (A.H.Chi.21/8)
The
oleation and sudation procedures should be repeatedly administered so that the disorders of vata may not
stay
in the viscera softened by oleation procedure.

स्नेहाक्तंस्विन्नमङ्गंतुवक्रंस्तब्धंसवेदनम्॥ ४ ॥यथेष्टमानामयितुंसुखमेवहिशक्यते।
   
शुष्काण्यपिहिकाष्ठानिस्नेहस्वेदोपपादनैः॥ ५॥ शक्यंकर्मण्यतांनेतुंकिमुगात्राणिजीवताम्।
(A.H.Chi.21/4-5)
•Repeated
administration of Snehan and Svedana ensures that the koshta becomes soft, preventing
vayu
diseases from permanently lodging there.

54
If the disease not Subsided then goes for mild samsodhana -

स्नेहमग्रेप्रयुञ्जीत ततःस्वेदमनन्तरम्
|
स्नेहस्वेदोपपन्नस्यसंशोधनमथेतरत्
|| (C. Su. 13/99)
•Oleation
should be used first, then sudation.
•Only
after oleation and sudation should the person
undergo
purification and other therapies.
   
यद्येतेनसदोषत्वात्कर्मणान प्रशाम्यति॥मृदुभिःस्नेहसंयुक्तैर्भेषजैस्तंविशोधयेत्।
(A.H.Chi.21/9-10)
If by these methods of treatment, the diseases do not subside, because of great increase of
doshas, then sodhana (purificatory therapy) should be administered using mild herbs mixed with
fats. Elimination of dosas by administering purgative ghee and oil.

55

उपस्तम्भितवातव्याधि
(Margavarodhajanya Vatavyadhi)
Sodhana
Chikitsa
मा
र्गावरणेन
 
वे
गप्रतिबन्धादेव
 
कु
पितो
 भ
वति

(Chakrapani)
Chikitsa sutra
(Treatment Principle)

कफपित्तअविरुद्धंयत
,
​ यत चवातानुलोमनम्
||
सर्वस्थानावृतेऽप्याशुतत्कार्यंमारुतेहितम्
|
(C.Chi.28/239)

मार्गावरणजन्यअर्थात्उपस्तांभितवातव्याधिकीचिकित्सामें

अवरोधदूरकरनेवालीचिकित्साकरनीचाहिए

। अवरोधप्रायः


/
आमपित्तकेद्वाराहोताहै। अतःऐसीऔषधियोंकाप्रयोगकरनाचाहिए

जोकफ
/
आम तथापित्तकेविरोधीनहों
,


जोवायुका

अनुलोमनकरनेवालेहो
 
तथाशीघ्रहितकारीहो।

उपस्तंभितव्याधिमें

प्रारम्भमेंस्नेहनकाप्रयोग नहींकरनाचाहिए
   
अपितुस्रोतोरोधदूरकरनेकाप्रयत्नकरनाचाहिए ।

56

नीतेनिरामतांसामेस्वेदलङ्घनपाचनैः। रुक्षेधालेपसेकायैःकुर्यात्केवलवातनुत्॥
(A.H.Chi.22/50)
•When Vata is sama (associated with Ama/ presenting symptoms of Ama) it should be made Nirama (free of Symptoms of
Ama) by treatments such as sudation, fasting and other thinning therapies digestive herbs, application of pastes and
pouring medicinal liquids which are dry (non-fatty). These therapies should be done and then the treatments suitable for
Vata alone.

शोषाक्षेपणसङ्कोचस्तम्भस्वपनकम्पनम्।हनुर्ससोऽर्दितखाज्यंपाङ्गुल्यंखुडवातता॥ ५१ ॥

सन्धिच्युतिःपक्षवधोमेदोमज्जास्थिगागदाः। एतेस्थानस्यगाम्भीर्यात्सिध्येयुर्यलतोनवाः॥ ५२ ॥

तस्माज्जयेन्नवानेतान्बलिनोनिरुपद्रवान्।
(A.H.Chi.22/51-53)
•Dryness of body parts, tremors, contractures, stiffness, loss of sensation, trembling, dislodgement of jaw, facial paralysis,
Iimp, lame, gout, dislocation of joints, hemiplegia, diseases lodged in fat, bone marrow and bones these diseases being
located deeply in the tissues are curable with great efforts when they are freshly manifested. Therefore, they should be won
over (cured) when they are new (acute, freshly manifested), when they are manifested in strong people, when they are
devoid of complications.

57
CHIKITSA (MANAGEMENT) OF
UPASTAMBHITA VATA (MARGAVARODHAJANYA VATAVYADHI)
Margavrodhajanya Vatavyadhi
Removal of obstruction
Correcting the direction of flow of Vata.

निदान परिवर्जनम्
•दी
पन
-पा
चन
-रू
क्ष
-अ
भिष्यंदि
-उष्
णवीर्य
, ले
खन
, क
टु
-
तिक्तरसोंके
,

कटुविपाकीद्रव्यस्रोतोरोध
-
नाशनकेलिए उपयुक्तहोतेहैं।
(ल
शून
, हिं

,
आद्रकसिद्धयूषहितकरहोतेहैं।विशेषतःकुलत्थयूषइसअवस्थामेंअत्यंतलाभदायीहोताहै
)

उपस्तम्भितवातव्याधि

मेंस्नेहनपूर्णरूपसेवर्ज्यहै।
(
कुछ अवस्थाओंमेंविशेषतःवेदनाअधिकहोतोवेदना
-
प्रशमनकेलिए

विषगर्भतैलका

बाह्यतःउपयोग

कियाजाताहै। अनेकतीक्ष्ण
, उष्

, व्य
वायि
, वि
कासी
,
विषयुक्तद्रव्योंसेसिद्धविषगर्भतैलबाह्योपचारकेलिएलाभदायीहै। इसके

र्दन
,
संवाहनसेबेदनाकाउपशम त्वरीतहोताहै।
•Swedana -
केवल

रूक्षस्वेद

काउपयोगहोताहै। रूक्षस्वेदसेपाकहोकरस्रोतोरोधकमहोनेमेंमददमिलतीहै।
•Virechana -
मृदुअनुलोमन

उपस्तंभित अवस्थामेंकार्यकारीएकउपक्रमहै। इसप्रकारकेमृदुअनुलोमनसेस्रोतोरोधदूरहोकर

वायुकोअपनीप्राकृत गतीप्राप्तहोतीहै।

58
•Basti –
विविधप्रकारके
नि
रुहबस्ति

भीइसअवस्थामेंलाभदायीहोतेहैं।
•Medicine –
गु
ग्गुलु
, रा
स्ना
, दश
मूल
, गु
डूची
, दे
वदार
, ए
रंडमूल
, ल
हसून
, हिं

, भ
ल्लातक
, कु
पीलु
, व
त्सनाभ
, त्रि
फला
,
त्रिकटुयेउपस्तंभित

व्याधिमेंउपयुक्तअन्यऔषधिद्रव्यहैं।

कल्पोंमेंयोगराजगुग्गुलु
,
कैशोरगुग्गुलु
,
अमृतागुग्गुलु
, रा
स्नागुग्गुलु
, सिं
हनाद‌गुग्गुलु
,
रास्नादिकाथ
,
महारास्नादिक्वाथ
,
दश
मूलक्वाथ
, दश
मूलारिष्ट
, भ
ल्लातकासव
, भ
ल्लातकपर्पटी
,
देवदार्यादिकाथ
,
गंधर्वहरितकी
,
लशुनादिवटी
,
हिंग्वाष्टकचूर्ण
,
वा
तविध्वंस
, म
हावातविध्वंस
, ए
कांगवीर
,
आमपाचकवटीआदिमहत्वकेकल्प उपस्तंभित अवस्थामेंलाभदायकहैं।

59

औषधमेंगुग्गुलकल्प
(
उत्कृष्टवातघ्न
)
अधिकमहत्त्वरखतेहैं।

गुग्गुलुकटु
-
तिक्तरसका
, क
टुविपाकी
,
उष्णवीर्यतथालेखनकरनेवालाद्रव्यहै।कटु
-
तिक्तरसका
, क
टुविपाकी
,
लेखनकरनेवाला

होकरभीवहउत्कृष्टवातघ्नकैसाहोसकताहै
? रू
क्ष
, उष्

,
स्रोतःशोधी
,
लेखन इनगुणोंकेकारणहीगुग्गुलुउपस्तंभित

वातव्याधिर्मेउपयुक्तउत्कृष्टऔषधिद्रव्यहैं।

धातुक्षयजन्यवातव्याधिमेंगुग्गुलुकाकोईलाभनहींहोसकताहै। महायोगराजगुग्गुलुजैसेधातुक्षयजन्यवातव्याधिमेंउपयुक्त

​ होनेवालेगुग्गुलुकल्पोंमेंअनेकबल्यद्रव्योंकेसाथकाफीअल्पमात्रामेंहीगुग्गुलुकीजोडदीजातीहै। और इसीकारण

महायोगराजगुग्गुलुगुग्गुलुकल्पहोकरभीउत्कृष्टबल्यकल्पसमझाजाताहै।

गुग्गुलुयहयोगबाहीहै।जिसद्रव्यकेसाथइसकाप्रयोगकियाजाए उसद्रव्योंकेगुणोंमेंगुग्गुलुकेसंपर्कसेवृद्धिहोतीहै। इसीकारण

बल्यऔषधियोंकेसाथजबगुग्गुलुकाउपयोगकरतेहैं
,
तबउन द्रव्योंकेबल्यगुणकीअनेकगुनावृद्धिदिखाईदेतीहै। परंतुगुग्गुलु

काप्रमाणमात्र अल्पहोनाचाहिए।

यदीगुग्गुलुकाप्रमाणअधिकहो
,
तोगुग्गुलुअपनास्रोतःशोधन
,
लेखनकाकार्यकरेगा।

60
Role of Shodhana in Upastambhita vata vyadhi –
स्
वाद्वम्ललवणस्निग्धै
रा
हारैः

सततंपुनः
| ना
वनैर्धूमपानै

श्चसर्वानेवोपपादयेत्
||

इतिसामान्यतःप्रोक्तंवातरोगचिकित्सितम्
|| (C.Chi. 28/88-89)

वातस्तोपक्रमः

स्नेहःस्वेदःसंशोधनंमृदु

। स्वादम्ललवणोष्णानिभोज्यानिअभ्यङ्ग मर्दनम्॥

वेष्टनंत्रासनंसेकोमद्यंषैष्टिकगौडिकम्।स्निग्धोष्णबस्तयो

स्ति

नियमःसुखशीलिता॥

दीपनैःपाचनैःसिद्धाःस्नेहाश्चःअनेकयोनयः।विशेषात्मेद्यपिशितरसतैलानुवासनम्॥
(A .H. Su. 13/1-3)

संशोधनंमृदु
•ब
स्ति
•ना
वनैर्धूमपानै

61

संशोधनंमृदु
- मृदु
रेचक
(Mild Purgative) –

जबस्नेहन
-
स्वेदनसेवातव्याधिशान्तनहोतोरोगीकोस्नेहके साथनिम्नमृदुरेचकऔषधियों

काप्रयोगकरनाचाहिए।यथा

यद्यनेन सदोषत्वात् कर्मणा न प्रशाम्यति
||


मृदुभिः स्नेहसंयुक्तैरौषधैस्तंविशोधयेत्
|

घृतंतिल्वकसिद्धं वा सातलासिद्धमेव वा
||


पयसैरण्डतैलं वापिबेद्दोषहरंशिवम्
|

(C.Chi.
28/83-84), (A.H.Chi.21/9-10)

तिल्वकसेसिद्धघृत

सातलासेसिद्धघृत

एरण्डतैलकादुग्धके साथप्रयोग।

इससेमलकाशोधनहोताहैतथावायुकाभीअनुलोमनहोताहै।

स्निग्धाम्ललवणोष्णाद्यैराहारैर्हिमलश्चितः
||
स्रोतो बद्ध्वाऽनिलं रुन्ध्यात्तस्मात्तमनुलोमयेत्
| (C.Chi. 28/85), (A.H.Chi.21/9-10)
By
excessive use of unctuous, sour, salty and hot articles of diet, the excretory matter gets accumulated and
occluding
the alimentary passage, obstructs the vata, hence anulomana of vata should be done. 

62
•व
स्ति
-
प्रयोग


दुर्बलोयोऽविरेच्यःस्यात्तंनिरूहैरुपाचरेत्
||
पाचनैर्दीपनीयैर्वाभोजनैस्तद्युतैर्नरम्
| (C.Chi.28/86), (A.H.Chi.21/12)
Debilitated
patients, in whom purgation is contraindicated, should be given evacuative enema
followed
by a diet consisting of, or mixed with, the drugs of the digestive and appetizer groups.

संशुद्धस्योत्थितेचाग्नौस्नेहस्वेदौपुनर्हितौ
|| (C.Chi.28/87), (A.H.Chi.21/12)
As
a result of the purificatory procedure, those digestive mechanism has been stimulated, repeat
Snehan
and Swedan procedures again.

वातव्याधिकीचिकित्सामेंआस्थापनतथाअनुवासनबस्तिकोप्रधानउपचारमाना

जाताहै
,
क्योंकियेवस्तियाँवातके मूलस्थानपक्वाशयमेंजाकरवहींपरवातको

नष्टकरदेतीहै।
• –
नस्यएवंधूमपान

वात व्याधिमें
'
ष‌ड्विन्दु तैल
,
महानारायण तैल
,
अणुतैल आदिका नस्य रोगी को देना

चाहिएतथावातनाशकद्रव्योंके चूर्ण
,
कल्ककोधूमपानयंत्रमेंरखकरधूमपानकराना

चाहिए।

63
Chikitsopkrama Dhatukshajanya Margavrodhajanya
TREATMENT
PRINCIPLE
•Controlling vitiation of Vata
•Correcting the destruction of Dhatus
•Removal of obstruction
•Correcting the direction of flow of Vata.
•Snehan (Baahya ) •Bala, Narayan, Masha Tail •Vishagarbha, Saindhavadi Tail
•Swedan •Taap, Bashpa, Sankar, Snigdh Upanah•Valuka Pottali, Patra Swed
•Rasa •Madhur •Amla, Lavan, Tikta, Katu
•Guna •Snigdha, Ushna •Ruksha, Ushna
•Vatashaman Karma •Brimhan •Pachan
•Single Dravya
•Bala, Ashwagandha, Shatavari,
•Bhallatak
•Triphala, Dashamoola, Eranda,
•Deodar, Bhallatak.
•Bhasma’s •Roupya, Abhrak,Suvarna •Tamra
•Guggulu Kalpa
•Gokshuradi, Mahayograj, Amruta,
•Panchatiktaghruta.
•Triphala, Kanchanar, Punarnava,
•Shihanad, Rasna Guggulu.
•Mrudu Sanshodhan •Draksha, Aragvadha •Gandharva Haritaki
•Basti
•Yapan, Kshir, Matra, Anuvasan-Til
•Tail
•Matra - Hingu Trigun, Niruh,
•Vaitaran
•Trasan •Physiotherapy, Yoga, Sukhakark Aasan•Physiotherapy, Vyayaam
•Other
•Brimhan Nasya, Shiropichu, Snigdha
•Lepa
•Agnikarma, Raktamokshan,
•Ruksha Lepa

64

आवृतवायुकीचिकित्सा
- Murta Avarana (Anya Dosha Avarana)

स्थानान्यवेक्ष्यवातानांवृद्धिंहानिंचकर्मणाम्
||
द्वादशावरणान्यन्यान्यभिलक्ष्यभिषग्जितम्
|

कुर्यादभ्यञ्जनस्नेहपानबस्त्यादिसर्वशः
||२१८||
क्रममुष्णमनुष्णंवाव्यत्यासादवचारयेत्
| (C.Chi.28/217-219)

​ ​ आवृतवातमेंबातकेस्थानकाविचार तथावायुकेकर्मकीवृद्धियाहानीध्यानमेंलेकर अभ्यंग
, स्ने
हपान
, ब
स्ति
,
उष्ण

अनुष्णउपचारोंयथायोग्यउपयोगकरनाचाहिए।

आवृतत्वकेकारणविमार्गग हुएदोषअपनेस्वस्थानमेंआनेकेलिए प्रयत्नहोनेचाहिए।

​ जिसनेआवरणकियाहै
,
उसकीचिकित्साकरकेआवरणदूरकरनाचाहिए।

क्रियासाधारणीसर्वासंसृष्टेचापिशस्यते
|
वातेपित्तादिभिःस्रोतःस्वावृतेषुविशेषतः
|| (C. CHI.28/183)

आवरणजन्यवातव्याधियोंमेंवातदोषजिसदोषसेआवृत्तहोयाजिसदोषकाअनुबंधहो
,
तोइसस्थितिमेंउसदोषकोदूर

करनेवालीसामान्यचिकित्साकेसाथ
-
साथवातशामकचिकित्साकरनीचाहिए ।विशेषरूपसेपित्तएवंकफकेद्वारास्रोतों

केआवृत्तहोनेपर प्रकुपितवातमेंभीसाधारणचिकित्साकरनीचाहिए।

संसृष्टेकफपित्ताभ्यांपित्तमादौविनिर्जयेत्
|| (C. CHI.28/188)

यदिपित्तएवंकफदोनोंकाएकसाथआवरणहोतोपित्तकीचिकित्सापहलेकरनीचाहिए ।

65

आवरणजन्यव्याधियोंकीचिकित्सामेंऐसीव्यवस्थाकरनीचाहिएकीआवरककीवृद्धिनहो।

इसप्रकारकेविकारोंकीचिकित्सामेंनिम्न

सिंद्धान्त अत्यन्त उपयोगीहै।

आवृत्तवातकीचिकित्सामेंजोऔषधकफकारकनहोकिन्तुस्निग्धहोंऔरस्रोतोशोधकहोउनकेद्वाराचिकित्साकरनीचाहिए

भिषग्जितमतःसम्यगुपलक्ष्यसमाचरेत्। अनभिष्यन्दिभिःस्निग्धैःस्त्रोतसांशुद्धिकारकैः॥
(च.चि. 28/238-239)

सर्वस्थानवायुकेद्वाराआवृत्तहोजानेपरजोऔषधतथाआहार द्रव्यकफतथापित्तकेविरोधीनहों
,
जोवायुकाअनुलोमनकरेंऔर

शीघ्रलाभकारीहो
,
उनकाप्रयोगचिकित्सामेंकरनाचाहिए।

कफपित्ताविरुद्धंयद्यच्चवातानुलोमनम्।सर्वस्थानावृतेऽप्याशुतत्कार्यंमारुतेहितम्॥
(च.चि. 28/239-240)

आवरणपथवातव्याधियोंमेंप्रायःमधुर अनुवासनवस्तियोंकेसाथ
-
साथयापनवस्तियोंकाप्रयोगकरें। अथवारोगीकेबलकोदेखकर

मृदुरेचकऔषधियोंकाप्रयोगहितकरहोताहै।

यापनाबस्तयःप्रायोमधुराःसानुवासनाः। प्रसमीक्ष्यबलाधिक्यंमृदुवास्त्रंसनंहितम्॥
(च.चि. 28/240-41)

सभीप्रकारकीरसायन औषधियोंकाप्रयोग
,      
शिलाजीत तथादुग्धकेसाथगुग्गुलुकाप्रयोगलाभकारीहोताहै।यथा
-

रसायनानांसर्वेषामुपयोगःप्रशस्यते।शैलस्यजतुनोऽत्यर्थंपयसागुग्गुलोस्तथा॥
(च.चि. 28/241-242)

66
Treatment principles for vata being obstructed by increased kapha and meda -

कुपितेमार्गसंरोधान्मेदसोवाकफस्यवा। अतिवृ‌द्धयाऽनिलेशस्तंनादौखेहनबृंहणम्॥

कृत्वातत्राढ्यवातोक्तंवातशोणितिकततः।भेषजंखेहनंकुर्याद्यच्चरक्तप्रसादनम्॥
(A.Hri.Chi.22/47-48)
When Vata gets aggravated due to obstruction of its channels by great increase of either the
medas (fat) or Kapha, administration of oleation therapy and stoutening therapy are not suitable
in the beginning.
•The treatments prescribed for Adhyavata (urustambha/ Stiffness of the thigh) should be done first
•Then the treatments of Vatasonita (gout) such as oleation should be done and also such treatments
which purifies the blood.

प्राणादिकोपेयुगपद्यथोदिष्टंयथामयम्।यथासन्नंचभैषज्यविकल्प्यंस्याद्यथाबलम्॥
(A.Hri.Chi.22/49)
When Prana and other divisions of vata are aggravated simultaneously the treatment which are
enumerated appropriate to the disease and which are nearest (to the aggravated Dosha) should
be chosen and done, considering the strength (of the patient and the aggravated Dosha).

67
PITTAVRITA VATA

पित्तावृतेविशेषेणशीतामुष्णांतथाक्रियाम्
|
व्यत्यासात्कारयेत्

र्पिर्जीवनीयं

च शस्यते
||

धन्वमांसंयवाःशालिर्यापनाःक्षीरबस्तयः
|
विरेकःक्षीरपानंच पञ्चमूलीबलाशृतम्
||

मधुयष्टिबलातैलघृतक्षीरैश्चसेचनम्
|
पञ्चमूलकषायेणकुर्याद्वाशीतवारिणा
|| (C.Chi. 28/184-186)
•In
condition of occlusion of pitta, the physician should administer cold and hot lines of treatment in
alternation.
Here, ghee prepared of 
jeevaniya gana is
recommended.
•Diet
which contains flesh of 
ja
ṇgala
 animals,
barley and 
shali rice, yapana enema,
milk enema, purgation,
drinking
of milk, decoction of 
panchamula and Bala
(
Sida) is
also beneficial.
•The
patient should be given 
dharā with
medicated oil or ghee or milk prepared with Yastimadhu (liquorice)
and Bala
(
Sida) ,
or with the decoction of 
panchamūla or
with cold water.

68
KAPHAVRITA VATA

कफावृतेयवान्नानिजाङ्गलामृगपक्षिणः
|


स्वेदास्तीक्ष्णानिरूहाश्चवमनंसविरेचनम्
||

जीर्णंसर्पिस्तथातैलंतिलसर्षपजंहितम्
|
(C.Chi.28/187)
In

conditions
of occlusion by kapha articles
made
of barley, the flesh of animals and birds of 
jangala area
as
diet
is effective along with strong sudation, evacuative enema and emesis and purgation. Old ghee, sesame
oil
and mustard oil are also beneficial.
AMAVRITA VATA

प्रमेहवातमेदोघ्नीमामवातेप्रयोजयेत्
|
(C.Chi.28/195)
In
ama vata, treatment curative of prameha, vata and meda, should be given.
RAKTAVRITA VATA

शोणितेनावृतेकुर्याद्वातशोणितकींक्रियाम्
||
(C.Chi.28/194)
If vata is
occluded
by
blood, the line of treatment should be the same as indicated in 
vatashonita.

69
MAMSAVRITA VATA

स्वेदाभ्यङ्गरसक्षीरस्नेहामांसावृतेहिताः
||
(C.Chi.28/195)
If vata is
occluded by the flesh, then sudation, massage, meat juices, milk and unctuous medications are
recommended.

ASTHIMAJJAVRITA VATA

महास्नेहोऽस्थिमज्जस्थे
.|
(C.Chi.28/195)
If vata
is occluded by the osseous tissue or the marrow, mahasneha should be given.
SUKRAVRITA VATA
…..
पूर्ववतरेतसाऽऽवृते
|
(C.Chi.28/195)
If
occluded in the semen, the treatment has already been described.
(
हर्षोऽन्नपानंशुक्रस्थेबलशुक्रकरंहितम्
|
विबद्धमार्गंदृष्ट्वावाशुक्रंदद्याद्विरेचनम्
|| (C.Chi.28/94)
If
the semen is affected, virility enhancing food and drinks which promote strength and semen are beneficial. If the passage of semen is found to be occluded, purgation
should
be administered. Only after purgation and consumption of diet, the previously mentioned line of treatment should be carried out.[

70
ANNAVRITA VATA

अन्नावृतेतदुल्लेखःपाचनंदीपनंलघु
||
(C.Chi.28/196)
If vata
is occluded by food, then emesis, digestives, carminatives and light diet are recommended.
MUTRAVRITA VATA

मूत्रलानितुमूत्रेणस्वेदाःसोत्तरबस्तयः
| (C.Chi.28/197)
If
occluded by urine, diuretics, sudation and trans-urethral enema are recommended.
PURISHAVRITA VATA (C.Chi.28/197)
If vata
is occluded by fecal matter, the remedies are castor oil and unctuous therapy as indicated in 
udavarta.

स्वस्थानस्थोबलीदोषःप्राक्तंस्वैरौषधैर्जयेत्
|
वमनैर्वाविरेकैर्वाबस्तिभिःशमनेनवा
|| (C.Chi.28/198)

अपनेहीनिवासमेंस्थित

एकरुग्णदोषअधिकशक्तिशालीहोजाताहै। इसलिए
,
सबसेपहलेऐसेदोषोंकोउचित उपचार

जैसेकिवमन
, वि
रेचन
,
बस्तिऔर शमनचिकित्साकेद्वारानियत्रितकियाजाताहै।

71
AMurta Avarana (Anyonya Avarana )
(
पंचवायुकेपरस्पर आवरण
)

प्राणावृतव्यान


सर्वेन्द्रियाणांशून्यत्वंज्ञात्वास्मृतिबलक्षयम्
||
व्यानेप्राणावृतेलिङ्गंकर्मतत्रोर्ध्वजत्रुकम्
| (C.Chi.28/202)
•On
observing the loss of function of all the sense organs, and loss of memory and strength, it should be
diagnosed
as the condition of the occlusion of 
vyana by prana.
•Here
the therapeutic approaches above the supra-clavicular region of the body are to be done.

व्यानावृतप्राण


स्वेदोऽत्यर्थंलोमहर्षस्त्वग्दोषःसुप्तगात्रता
||२०३||
प्राणेव्यानावृतेतत्रस्नेहयुक्तंविरेचनम्
| (C.Chi.28/203)
•When prana gets
occluded by vyana excessive perspiration, horripilation, skin diseases, and numbness of
limbs
is manifested.
•The
treatment is purgation combined with unctuous articles.

72

प्राणावृतसमान

प्राणावृतेसमानेर्जडगद्गदमूकताः
||
चतुष्प्रयोगाःशस्यन्तेस्नेहास्तत्रसयापनाः
| (C.Chi.28/204)
•In
condition of occlusion of samana by prana, the speech will be scanty, slurred or even muteness can
occur.

•All
the four modes of unctuous therapy along with yapana enema are recommended as treatment.

समानावृत अपान

समानेनावृतेऽपानेग्रहणीपार्श्वहृद्गदाः
||
शूलंचामाशयेतत्रदीपनंसर्पिरिष्यते
| (C.Chi.28/205)
•In
condition of occlusion of apana by samana, grahani, pain in parshva, heart diseases and colicky pain of
the
stomach manifest
•The
treatment indicated is the ghee medicated with digestive stimulants.

73

प्राणावृत उदान

शिरोग्रहःप्रतिश्यायोनिःश्वासोच्छ्वाससङ्ग्रहः
||
हृद्रोगोमुखशोषश्चाप्युदानेप्राणसंवृते
|

तत्रोर्ध्वभागिकंकर्मकार्यमाश्वासनंतथा
|| (C.Chi.28/206-207)
•In
conditions of occlusion of udana by prana, there is neck rigidity, coryza, impediment to inspiration and
expiration,
cardiac disorders and dryness of the mouth.
•Here
the treatment is as indicated in diseases of the parts above the supra-clavicular region and
consolation
(

श्वासनं
).


उदानावृतप्राण

कर्मौजोबलवर्णानांनाशोमृत्युरथापिवा
|
उदानेनावृतेप्राणेतंशनैःशीतवारिणा
||

सिञ्चेदाश्वासयेच्चैनंसुखंचैवोपपादयेत्
| (C.Chi.28/208)
•In
condition of occlusion of prana by udana, there will be loss of function (karma), vital essence (oja),
strength
(bala) and complexion (Varna) or it may even lead to death.
•This
condition should be treated by gradual pouring with cold water and comforting measures in such a way
that
the patient may be restored to health.

74

उदानावृत अपान

उर्ध्वगेनावृतेऽपानेछर्दिश्वासादयोगदाः
||
स्युर्वातेतत्रबस्त्यादिभोज्यंचैवानुलोमनम्
| (C.Chi.28/209)
•In
condition of the occlusion of apana by udana, there will be vomiting, dyspnea, and similar other
disorders.

•The
treatment is Basti and similar measures, and diet inducing vata anulomana.

अपानावृत उदान

मोहोऽल्पोऽग्निरतीसारऊर्ध्वगेऽपानसंवृते
||
वातेस्याद्वमनंतत्रदीपनंग्राहिचाशनम्
| (C.Chi.28/210)
•In
condition of the occlusion of udana by apana, there occur stupor, reduced digestive mechanism and
diarrhea.

•The
treatment measures are Vamana and diet that is digestive, stimulant and grahi.

75
 
व्यानावृत अपान

वम्याध्मानमुदावर्तगुल्मार्तिपरिकर्तिकाः
||
लिङ्गंव्यानावृतेऽपानेतंस्निग्धैरनुलोमयेत्
| (C.Chi.28/211)
•In
condition of occlusion of apana by vyana, there occur the symptoms of vomiting, distension of
abdomen, udavarta,
gulma, colic and griping pain.
•This
condition should be treated by anulomana by means of unctuous medications (
स्नि
ग्धैरनुलोमयेत्
).

अपानावृतव्यान

अपानेनावृतेव्यानेभवेद्विण्मूत्ररेतसाम्
||
अतिप्रवृत्तिस्तत्रापिसर्वंसङ्ग्रहणंमतम्
| (C.Chi.28/212)
•In
condition of occlusion of vyana by apana, there occurs excessive discharge of feces, urine and semen.
•Here
the treatment indicated is Samgrahana (
सं
ग्राहि
)
therapy.

अपानेत्वावृतेसर्वंदीपनंग्राहिभेषजम्॥वातानुलोमनंकार्यमूत्राशयविशोधनम्।
(A.H.Chi. 22/68-69)
When Apana Vata is enveloped (by any other division of Vata, any other Dosha, Dhatu, Mala etc.) medicines
which are carminative, water absorbent, which make the Vata move in downward direction and which purify
the urinary bladder (diuretics) should be administered.

76

समानावृतव्यान

मूर्च्छातन्द्राप्रलापोऽङ्गसादोऽग्न्योजोबलक्षयः
||
समानेनावृतेव्यानेव्यायामोलघुभोजनम्
| (C.Chi.28/213)
•In
condition of occlusion of vyana by samana, there occurs fainting, stupor, garrulousness, asthenia of the
limbs,
reduced digestive mechanism, vital essence and strength.
•Exercise
and light diet are indicated as treatment for this condition. 

उदानावृतव्यान

स्तब्धताऽल्पाग्निताऽस्वेदश्चेष्टाहानिर्निमीलनम्
||
उदानेनावृतेव्यानेतत्र पथ्यंमितंलघु
| (C.Chi.28/214)
•In
condition of occlusion of vyana by udana, there occurs rigidity (Stabdhata), decreased gastro-intestinal
enzymes
activity (Alpaagni), anhidrosis (Asweda), and loss of movement (Chestahani) and absence of
winking
(Nirmilinam).
•The
treatment is wholesome, measured and light diet (

पथ्यंमितंलघु
)

77
General guidelines for management

उदानंयोजयेदूर्ध्वमपानंचानुलोमयेत्॥समानंशमयेद्विद्वांस्तिधाव्यानंतुयोजयेत्।

प्राणोरक्ष्यश्चतुर्थोऽपितत्स्थितोदेहसंस्थितिः॥ स्वंस्वंस्थानंनयेदेवंवृतान्वातान्विमार्गगान्।
(A.H.Chi. 22/68-69)
Udana Vata should be raised (made to act in the upward direction), and apana Vata should be lowered (made to act in the
downward direction), Samana vata should be given Samana (palliative therapy) to mitigate itby the intelligent Physicia. Vyana
vata should be made to act in three directions (upward, downward and sideward). Prana Vata should be protected from all the
four (remaining divisions of Vata) because, on its normalcy rests the very existence of the body (life also).
The divisions of Vata which are moving in wrong paths (acting abnormally) should be brought back to their own
respective places by suitable treatments.
Indications of Lashuna in Avarana -
सर्वचावरणपित्तरक्तसंसर्गवर्जितम्॥ रसायनविधानेनलशुनोहन्तिशीलितः।
(A.H.chi. 22/70)
la una Allium sativum administered, in the procedure, of a Rasayana (rejuvenator therapy) cures all the varieties of Avarana
ś
(envelopment of vata) except those by Pitta and Rakta (blood).

78

स्थानान्यवेक्ष्यवातानांवृद्धिंहानिंचकर्मणाम्
||


द्वादशावरणान्यन्यान्यभिलक्ष्यभिषग्जितम्
|

कुर्यादभ्यञ्जनस्नेहपानबस्त्यादिसर्वशः
||


क्रममुष्णमनुष्णंवाव्यत्यासादवचारयेत्
|

(C.Chi.28/217-218)
On
investigating the habitat of each type of vata, as well as the
signs
of increase or decrease of its functions
,

the
physician should diagnose the
remaining
twelve conditions of mutual occlusions and should treat them
by
means of external application, unctuous internal administration, enema and all other procedures, or he
may
be alternatively given cold and hot measures.
1.
समानावृतप्राण
2.
अपानावृतप्राण
3.
व्यानावृत उदान
4.
समानावृत उदान
11.
उदानावृतसमान
12.
व्यानावृतसमान
13.
अपानावृतसमान
14.
प्राणावृत अपान

79
Mishra Avarana
•Kapha Pittavrita Vata Chikitsa -
संसृष्टेकफपिताभ्यांपित्तमादौविनिर्जयेत्॥
(A.H.Chi. 22/58)
When enveloped with both Kapha and Pata, pitta should be won over (mitigated) (आ
दौ
– first)
•Treatment for vata avarana caused by pitta and rakta –

पित्तावृतेपित्तहरेमरुतश्वानुलोमनम्॥ रक्तावृतेऽपितद्वच्चखुडोक्तंयच्चभेषजम्।

रक्तपित्तानितहरंविविधंच रसायनम्


(A.H.Chi. 22/71-72)
When enveloped by Pitta, treatments which mitigate Pitta and cause downward movement of Vata -
should be done, when enveloped by Rakta (blood) the same treatments together with those prescribed
for Kudha (gout) and which mitigate Rakta, Pitta and Anila (Vata) and different Kinds of Rasayana
(Rejuvenators) should be administered

80

सर्वआवृतवातचिकित्सा

कफपित्ताविरुद्धपराच्चवातानुलोमनम्॥सर्वस्थानावृतेऽप्याशुतत्कार्यमातरिश्वनि।

अनभिष्यन्दिचखिग्धस्रोतसांशुद्धिकारणम्॥ प्रसमीक्ष्यबलाधिक्यंमृदुकार्यविरेचनम्॥

रसायनानांसर्वेषामुपयोगःप्रशस्यते।यापनावस्तपःप्रायोमधुराःसानुवासनाः।

शिलाहस्यविशेषेणपयसाशुद्धगुग्गुलो॥लेहोवाभार्गवस्तद्वदेकादशसिताशितः।
(A.H.Chi. 22/62-65)
When Matarisvan (Vata) is enveloped in all the palces (of the body by all the tissues) the treatments which are not opposed
to Kapha and Pitta and which make Vata move downward should be done Immediately. Foods and herbs which are
anabhisyandi (not producing more moisture inside the body tissues and channels), unctuous, which purifies (clears) the
channels, Yapana Basti (enema therapy of that name-Vide chapter 4 of Kalpasidhi sthana), oil-enema, prepared from herbs
having sweet taste, mild purgation should be administered after considering the good strength of the person. Use of
rejuvenator/tonics always is highly desirable, especially of asphaltum suddha gugguloh - or Commiphora mukul along with
milk; or Bhargava Leha (Cyavanaprasa Avaleha chapter 39 of Uttarasthana), similarly of that called Ekadasasasita
(Brahmarasayana chapter 39 of Uttarasthana).

81
PATHYA-PATHYA in VATA VYADHI

सर्पिस्तैलवसामज्जसेकाभ्यञ्जनबस्तयः
||
स्निग्धाःस्वेदानिवातंच स्थानंप्रावरणानिच
|

रसाःपयांसिभोज्यानिस्वाद्वम्ललवणानिच
||


बृंहणंयच्चतत्सर्वंप्रशस्तंवातरोगिणाम्
|

(C.Chi.28/104-106)
Ghee,
oil, fat, marrow, affusion, massage, enema, unctuous sudation, staying at calm places (without strong wind),
covering
with blankets, meat soups, various milks, articles of diet of sweet, sour and salt tastes and whatever is nourishing are
beneficial
for disorders due to vata.
Pathya-Apathya
according to Yogaratnakara
PATHYA (Wholesome diet and habits)
Horsegram,
blackgram, wheat, red rice, pointed
gourd,
drumstick, brinjol, pomegranate, falsa fruit,
inspissated
juice of the sugar-cane, ghee, milk,
inspissated
milk, dadhi kurchika, jujube fruit, grapes,
betel
chewing, salt, meat of sparrow, hen, peacock,
partridge
and animals of arid, desert-like land,
shileendhra,
parvata, nakra, gargara and khudisha
types
of fish etc. (according to the condition of the
patient)
APATHYA (Unwholesome diet and habits)
Worrying,
being awake at night, suppressing the natural
urges
lika urine, feces etc., vomiting, fatigue, fasting,
bengal
gram, peanut, powder of Barnyard millet, kuruvinda,
nivara,
Foxtailmillet, green gram, water from pond and river,
Caper
fruit, honey, astringent, pungent and bitter tastes,
sexual
intercourse, elephant and horse riding, sleeping on
cot
etc.And for patients suffering from distention of
abdomen
and facial palsy taking bath with unhygienic
water,
brushing the tooth etc.

82
PATHYA

83
APATHYA

84