SEHLOPHA
SA
BALOBEDU
SEFANELEINA
MOSEHLAKGOTHATSO
MADIMETJA
MPHEKWANALONIA
SELAELOINNOCENT
SEKGOBELAKGOMOTSO
MASHAOMAPULA
HISTORI
YA
BALOBEDU
•Balobedu kebathobaobabebadulago
Zimbabwemmego tlogamoo ba
hudugelaAfrika-Borwa.Leinala
Balobedu keBalodzwileole hlalošago
go lobasejahlapi”mineralmines”.Ba
hudugetšiBolobedunagengya
Khehlakoni.SetšhabasaBolobeduse eta
pelekeKgošiyamosadielegokgošigadi
Modjajiyoa tsebegaokaonešapula
efelamola kgalebailebabušakeKgosi
yamonna.
TŠA SETŠO SA
BALOBEDU
•Balobedu babinamebinoya
setšoyeo elegosekgapaseo
se binagoke
basadi/bakgekologomme
bannaeledinaka.Balobedu
batshepetšigo badimoba
bona ebilebanaledi tsela
tšago bolelale bona,keka
faoKgošiModjadji a kgona
go nešapula ka go bolelale
badimobabona.
TŠA SETŠO…..
Balobedu ba bolela polelo ya bona elego "
khelobedu" . Polelo ye e na le kgokagano le
polelo ya Venda le tš
̣
e dingwe tš
̣
a Sotho-
Tswana. Setš
̣
o sa bona se akaretš
̣
a le basadi ,
moo elego gore banna le basadi ba swanetš
̣
e
go ya komeng, banna ba ya morotong mola
basadi bona ba ya dikgopeng.Balobedu ba na le
ditheto tš
̣
a malapa bjalo ka go ana kolobe, Pudi,
Tlou, tš
̣
eo ke direto tš
̣
a bona go ya le ka difane
tš
̣
a bona.Histori ya balobedu ke ye bohlokwa
kudu , e bontš
̣
ha gore setš
̣
haba se kgona go
tlaleletš
̣
a tumelong ya basadi pusong. Ka go
tseba histori ya balobedu re hwetš
̣
a kutullo ya
gore Afrika Borwa e na le tš
̣
e dikgolo tš
̣
a setš
̣
o
le meetlo yeo e š
̣
omiš
̣
wago lehono.
BA BAKA MOHU
TSHEKETŠO YA MANTŠU
Mellwaneyapadikopanae swanetšego abelela
tšhomišoyamantšuka bosese. Ka mopadingkopanaye
yababaka mohumongwadio re “ere kese elewa
lehlaba, ka tlaka baseapeapotsatšamošatekego
holofeditšego gofa tšonamogolo” elegea lekago
hlalošagore e re a sekea bolelatšedintši. Gape
mongwadišomišitšemmolelwanawokhiwagore “Go
nyatšakgošikego tlogaka wonamokgwawoo
mongwadio atlegilego tsheketšoyamantšuka geabea
sanyakego boleladitabaka botlalogore gebaho bale
kgahlanongle kgopoloyekhibona batlanolebanale
ditlamoragotšeitšego.
TEBANYO
YE TEE YA
BA BAKA
MOHU
.
Tebanyoyapadikopanae swanetšegore e
be ye tee felagommee dikologego
sengwalwa.
.
Tebanyoyababaka mohukegore
Pharanakutwanakemoanegwathwadi. Morero
waPharanakutwanakego nyakago boloka
setoposamorwawagagwemoo go laditšwego
badimobagabo. Ka wonamokgwawo keka moo
a lwelagosetoposamorwawagagweka gore le
hlogwanayapadikopanaye e hlalošaseo.
TIRAGALONNYANE LE
TIRAGALOKGOLO
Tiragalonnyane
Ka mogarega padikopanayekhiyaBa baka mohu
tiragalonnyanee lemogwamola Mmaselloa rwala
diporogwanatšagagwele morwabayodulaka
gaSebakaborena(Mamabolo, 2000). Tiragaloye gape
e tšwelelamola Mahlokoa amegakotsingyaothulana
ga difatanagagea be a boa go etelalewatlemmogole
barutwanababangwegommea hlokofala.
Tiragalokgolo
Goya ka Mamabolo, (2000) tiragalokgoloe lemogwa
mola Pharanakutwanaa epollasetoposamorwawa
gagwebošegoka mailongmoragoga gore Mmaselloa
gananele tabayagore Pharanakutwanaa bolokele
morwawabona kgauswile badimobagabo.
KOPANAFAT-
ŠO YA BA
BAKA MOHU
Mongwadio nyenyafaditšeditiragalotšaka garega sengwalwa, ga
se a hlalošaka botlalomabapile tabayago kgaoganaga Mmasello
le Pharanakutwanago no makalwafeelaMmaselloa setšea dulale
Sebakamorena. Ga se a bolelego tlogatlasego fihlamafelelong
gore Mahlokoo fihleletšedithutotšagagwebjanggo fihlelale gea
lebaYunibesithiyaMolotabababotlaa yago ithutelatšaboramolao
(Mamabolo,2000). Mongwadiga a boleleditabaka botlalogo re
naatabayaPharanakutwanayago nyakago nyala mosadiwa
borarowafeleletšekae
BAANEGWA BA MMALWA
Ka garega dipadikopana, bangwadibaswanetšegore
badire bonnetebjagore baanegwabapadikopanae ba
bammalwa(Kgopa, 2021: 52 –54). Ka garega
padikopanayaBa baka mohuMamabolo (2000),
baanegwaga se bammalwa. Baanegwabao ke
Tlebetlebe, Nanabonabo, Mmasello, Pharanakutwana,
Moraba, Lemampo, Sebakaborena, Mabuša, le
Mahloko. Baanegwababafeta paloye yabohlano,
gommese selaetšagore mongwadiga se a tšwelelaka
go latelawo mongwewamellwanee legogore
baanegwabapadinyanabaswanetšegore e be ba
mmalwa.
TLHAGANELO YA
TŠWETŠOPELE
•
Padikopanae swanetšego diragala
mafelongaoe sego a mantši. Ka garega
padikopanayaBa baka mohu
Mamabolo(2000), mafeloaoa tšwelelagoke
MafofaleopemoPharanakutwanaabea
agilegogonapelega gea hudugelaga kgoši
Dikgolodisetla, sepetlemoLemampoa
išitšwegogonamoragoga go kgaolwa
menwana, mušareng, le mailongmoMahloko
a boloketšwegogonale kgorongyatsheko
moPharakutwanaa ilegoa yago sekagona.
Mafeloa amantšia laetšagore mongwadiga
se a latelamollwanewagore ditiragalotša
ka garega padikopanadi diragalamafelong
a go se fete a mabedi.
METHOPOTHUŠO
Bal, M. (1980). Narratology, introduction to the theory of
Narrative.Toronto: London.
Culture: Balobedu People of South Africa. (2020, June
2). Ubuntu National Institute. Retrieved from
https://ubuntunationalinstitute.wordpress.com/2020/0
6/02/culture-balobedu-people-of-south-africa/
Mamabolo, L. (2000). Ba baka mohu.
Mashele, P. (2015)'The Balobedu cultural activities and
plays pertinent to primary school
mathematics learning',ResearchGate
Mojalefa, M.J. (1997).Ntlhale(BA) Sepedi 102. University
of Pretoria: Pretoria